Žijeme v prostredí, kde náš názor je formovaný majstrovskými výtvormi samých renomovaných novinárov. Dokážu byť kreatívni, vedia písať rozsiahlo, pútavo aj obsažne, ale zabudli na určitú objektivitu a vlastný názor.
Jedna udalosť a viacero novín a samé protiklady. Kreativita na výbornú, ale hodnota pravdivosti a schopnosti reálnej informovateľnosti je nulová.
Výsledkom je strata vlastného názoru na problém. Jednoduchšie je nerozmýšľať a len tak jednoducho preberať názor bez pozastavenia sa nad logikou a podstatou. Začíname veriť tomu, čo je jednoducho absurdné a veľa krát aj nemožné.
Uveríme absurdnému notársky overenému čestnému vyhláseniu nečestného konania vykonaného na báze dobrovoľnosti. Rozmýšľajme. Je u nás bežné pri odhalení klamstva priznanie ? Či nie ? A tu zrazu opak ? Celkom dobrovoľne....
Vieme si ešte vytvoriť vlastný názor na základe vlastného myslenia, alebo sme len konzumentmi výplodov nezištnej kreativity nezávislých novinárov a TV redaktorov ?
Mám svoj názor a 99 % nie je podvod. Mám svoj názor na Spišiaka aj dievčinu zo Senice a neverím im. Aj napriek tomu nie som za ich vyšetrenie na detektore lži. Nesúhlasil by som s týmto vyšetrením ani keby úspešnosť bola 120 %.
Prečo ? Lebo mám svoj názor. Rozmýšľam.
Podstata je v tom, že mňa nezaujíma lož. Mňa zaujíma pravda. Teda som za vyšetrenie na detektore pravdy.
Podstata dneška je, že 100 krát opakovaná lož v médiách sa automaticky stáva verejnou pravdou, ktorej uveríme. Uveríme len, ak si nevieme zrátať, že 2 a 2 sú 4. Či sme zabudli rátať ?
