Nechcem byť zaujatý, a preto pripúšťam, že ministerstvo zdravotníctva má pravdu, keď hovorí, že platy lekárov sú v porovnaní s inými profesiami nadpriemerné. Isto sú vyššie ako platy iných zdravotníckych pracovníkov a aj učiteľov. Lekári spolu so sestrami a učiteľmi vykonávajú prácu vo verejnom záujme. Výsledky ich práce nie sú také pompézne ako strihanie pásky pri otvorení nového diaľničného úseku pred voľbami. Inými slovami zdravotníctvo a školstvo nie sú pre politikov prioritami, lebo tam sa pásky nestrihajú a úroky z politického kapitálu nerastú.
A teraz niekoľko faktov. Na základe memoranda podpísaného medzi vládou a Lekárskym odborovým združením má 1. januára 2013 nastať tretie navýšenie platov lekárov. Pani ministerka Zvolenská však lekárom - rovnako ako učiteľom minister Čaplovič - rezolútne odkazuje: Štát nemá peniaze! Ak lekári neustúpia, budú podľa nej zodpovední za ekonomické dopady. Zodpovednosť však nesie v prvom rade štát, ktorý nemá desaťročia poriadok v prioritách.
Celková suma peňazí potrebná na dodržanie dohody zo strany vlády predstavuje 37 miliónov eur. Ak tento balík rozmeníme na drobné, dostaneme sa k hodinovej hrubej mzde po poslednom navýšení platov 5,54 eur u neatestovaného a 10,2 eur u atestovaného lekára.
Z týchto čísle už na prvý pohľad zjavne vyplýva, že tvrdenie o vyšších platoch lekárov, ako má predseda vlády, je absurdné a odborne znemožňuje jeho autora. Plat predsedu vlády predstavuje zhruba 3 500 eur. Základný plat vrátane navýšenia od 1. januára 2013 má byť u neatestovaného lekára 961 eur a atestovaného 1769 eur.
Lekár sa k premiérskemu platu môže priblížiť len vtedy, ak mu zrátame základný plat plus odmenu za služby a ešte aj prácu v systéme rýchlej zdravotnej pomoci. A tu sa dostávame ku koreňu veci, pretože takto vyťažený lekár odpracuje v jednom mesiaci viac ako dvojnásobok normy hodín. Teda viac ako dva normálne pracovné mesiace! Nuž a toto je zase bod, v ktorom sa dotýkame ďalšej časti memoranda, ktorá hovorí o dodržiavaní zákonníka práce. Neviem, či som prepočul, ale oficiálne vyhlásenia ministerstva sa tejto téme nevenujú. Prečo asi?
Odkaz pani ministerky Zvolenskej je nielen podobný odkazu ministra Čaploviča učiteľom, ale veľa naznačuje aj sestrám, laborantom, fyzioterapeutom a ostatným zdravotníckym pracovníkom. Ak budú trvať na slušnej primeranej odmene za prácu, budú podľa nej sami zodpovední za ekonomické dôsledky. Takéto tvrdenia sú klasickým príkladom stavania veci z nôh na hlavu. Štát roky necháva problémy vyhnívať, nerieši ich a od občanov očakáva, že budú mlčať. Dokonca si trúfa označiť to za zodpovednosť.
Keď už sme pri zodpovednosti. Kto chodil do bytu na Vazovovej ulici? Učitelia a zdravotníci? Odpoveď je jasná. Chodili tam politici z celého pekne vyfarbeného politického spektra. A kto znáša dôsledky? Politici isto nie, ale zdravotníci, učitelia a ďalší, ktorí vykonávajú svoje povolania vo verejnom záujme. A spolu s nimi aj deti.
Nájsť 37 miliónov euro pre lekárov je veľa, ale 500 miliónov eur pre Pentu za Dôveru už veľa nie je. Prečo asi ? Problém je v prioritách. Zdravotníci a učitelia asi nie sú pre politikov tými správnymi prioritami. Či presnejšie povedané cieľovými skupinami. Žeby ňou bola Penta, jej podniky a ich súčasní, bývalí a budúci akcionári? Podľa skutkov modrej i červenej vlády to tak vyzerá.
Problémom nie sú nadpriemerné platy lekárov. Skutočným problémom sú nedôstojné a nedostatočné platy ostatných profesií, ktoré tento priemer utvárajú. Sú to platy ľudí, ktorí síce poctivo pracujú, ale lepšie sa nemajú. Čoraz lepšie sa darí len politikom a ich uprednostňovaným cieľovým skupinám.
