V skratke ide o to, že vládny Smer chce zdravotníkom zakázať štrajkovať formou nenastúpenia do práce. Ak by si to trúfli, tak prídu na rad pokuty, zákazy výkonu povolania a dokonca aj trestnoprávne postihy v podobe trestov odňatia slobody. Takže odteraz je všetko fajn a v pohode, pacient sa už nemusí báť o stav zdravotníctva: všetky problémy sú vyriešené a keby aj nie, v najhoršom zabásneme niekoľko lekárov, sestier a laborantov. Všakže?
Bolo by skvelé, keby niekedy politici porozmýšľali nad tým, aké tresty si sami nadelia za to, že ich vinou sa stáva štát nefunkčným. Ľahko sa rozdávajú tresty iným, keď sami sú nedotknuteľní. Tresty pre druhých nebolia, najmä ak sú za problémy, ktoré sami spôsobili a nevyriešili.
Dalo sa čakať, že to čo, si dovolili lekári v roku 2011, nezostane bez odozvy. „Iba" 2411 lekárov ukázalo, že má väčšiu silu ako politické strany a vláda. Dovolili si navrhnúť systémové riešenie situácie v zdravotníctve. Politici dobre vedia, aká krehká je hranica medzi víťazstvom a porážkou. A to sa nezabúda.
Pánovi Valockému a jeho politickým druhom nejde o to, aby chránili pacientov pred štrajkujúcimi lekármi v čase krízovej situácie, akou je napríklad výbuch plynu v továrni. Im ide o to, aby zakázali zdravotníkom štrajkovať, pretože reptajúci zdravotníci sa rovnajú nespokojným voličom, tí sa zase rovnajú klesajúcim preferenciám a tie znamenajú odchod od válova. Tomu, že by zdravotníci neprišli do nemocníc, keby to naozaj v nejakej továrni buchlo, snáď neverí ani sám predkladateľ Valocký. No tak, pán kolega!
Považujem za politickú schizofréniu, že obuškom na zdravotníkov máva práve Jozef Valocký, ktorý v novembri 2011 počas akcie „Zachráňme zdravotníctvo" na zasadnutí zdravotníckeho výboru podporoval lekárov, čo podali výpovede. S celou vtedajšou opozíciou hlasoval proti tomu, aby lekári stiahli výpovede. Pridalo sa aj pár poslancov pravicovej koalície. Prečo odrazu taká radikálna zmena?
Podobný zákon mal pripravený aj exminister Ivan Uhliarik. Zaujímavá a dojímavá zhoda ľavicového poslanca a pravicového ministra! Smer podporoval výpovede lekárov, aby zabránil privatizácii nemocníc. Veď čo by Smeru po voľbách zo zdravotníckeho koláča ostalo? Je úplne jedno, či zdravotníctvo riadi pravica alebo ľavica. Ani jednému ani druhému nejde o pacienta, ale o záujmové skupiny, ktoré parazitujú na finančných tokoch v zdravotníctve.
V roku 2011 politici vedeli šesť mesiacov dopredu, čo lekári v snahe zachrániť zdravotníctvo plánujú urobiť. Zjavne vtedy zlyhal minister Uhliarik. Nie lekári, ale neschopná vláda dostala pacienta do úzkych. Ani náhodu nešlo o núdzový stav.
Výpovede neprišli len tak z roztopaše. Príčinou bola zlá situácia v zdravotníctve, ktorá pretrváva. Aj dnes sa odkladajú systémové zmeny ako elektronizácia zdravotníctva a reálna platba. Veď keby bola reálna, nemohli by súkromní prevádzkovatelia laboratórií dostávať niekoľkonásobne vyššie platby, ako je skutočná hodnota vyšetrenia.
Politici už viac ako 23 rokov zlyhávajú a zabúdajú, že najdôležitejší je pacient. Vinníkom je ten, kto súčasnú situáciu spôsobil. Lekári, sestry, ani laboranti to nie sú, oni o zákonoch nerozhodujú.
Čo ak zdravotníci nepovolia? Pošleme ich všetkých do kriminálu? Načo bude pacientovi lekár vo väzení? Nebolo by naozaj jednoduchšie, keby politici prestali myslieť obuškami a konečne začali používať hlavy?
