Zdravotníctvo je služba pre všetkých, ktorá je súčasťou trhovej ekonomiky. Doteraz, ale fungovala na princípe vyvolených, ktorí si postupne utrhávali to čo bolo výhodné a v systéme ostávali neziskové a nevýhodné časti. Dnes sa nedá stanoviť koľko peňazí je asi potrebné. Prečo ? Nuž nemáme stanovené reálne ceny výkonov v nemocniciach ani v ambulantnej sfére. Platby fungujú na základe imaginárne stanovených limitov a cien bez zohľadnenia reálnej ceny. Vytvorenie systému DRG je správnym krokom. Vieme koľko výkonov sa urobilo, ale nevieme či všetky boli lege artis, či niektoré nie sú duplicitné atď. Jednoducho neporiadok.
Ani samotný systém reálnej platby „DRG“ bez očistenia nemocníc od pochybných objednávok predražených služieb nebude všeliekom. Dôležitým krokom je aj odbornosť a apolitickosť vo vedení nemocníc. Ak by tak bolo už dnes nemocnice by sa nedali vydierať poisťovňami pri podpisovaní zmlúv, ktoré nezohľadňujú reálne náklady. Dnes nemocnice ticho súhlasia s „Desatorom prikázaní“, ktoré poctivo plnia s vedomím nesprávnosti takéhoto postupu. Bludný kruh utrhávania v trhovej ekonomike sa musí zastaviť. Nie je dôležitá forma nemocníc, ale spôsob vedenia, kde je potrebná odbornosť, menežerske schopnosti, ekonomika a hlavne čestnosť a zodpovednosť za vedenie.
Dnes nevieme koľko peňazí zdravotníctvo potrebujeme, ale v balíku poskytovaných služieb z verejného zdravotného poistenia ponechávame „full servis“ so zachovaním nespravodlivej a neadresnej solidarity. Každý disponuje so svojím zdravým a do určitej miery tým vyjadruje snahu nebyť chorý. Je potrebné stanoviť štandard, ktorý verejné zdravotné poistenie poskytuje. Nemal by zahŕňať napríklad ochorenia, úrazy vznikajúce v dokázanej príčinnej súvislosti pôsobenia alkoholu prípadne vyplývajúce z nezodpovednosti k sebe samému a druhým. Existuje množstvo iných kategórií, ktoré treba vyčleniť zo štandardu po širokej odbornej diskusii zahŕňajúcej stanoviská odborných spoločností a tiež pacientov.
Verejný zdravotný systém nie je len na diagnostiku a liečbu vzniknutých ochorení. Dôležitou úlohou je aktívne vyhľadávanie rizík ochorení a vytváranie prostredia k predchádzaniu vzniku ochorení. Tento systém je pre pacienta, ale aj zdravého jedinca s cieľom znižovania rizika vzniku ochorenia.
Dôležitá je elektronizácia, ktorá je cestou k prehľadnosti. Dnes je prehľadnosť výrazne zahmlená s úmyslom nevidieť čo sa v systéme robí. Komu to vyhovuje. Pacientovi isto nie. Doterajšia snaha o transparentnosť nebola úprimná.
Výhody elektronizácie. Jednoduchý prístup k všetkým informáciám o kolobehu peňazí zo zákonom povinných odvodov. Ale aj prístup k informáciám ako štát platí za deti, nezamestnaných, dôchodcov atď. Asi by sme zistili, že jedným z najväčších dlžníkov je štát.
Elektronizácia môže ukázať prečo máme výraznú nadspotrebu liekov, ktoré potom vyhadzujeme v tonách. Problém sú lieky na lekársky predpis, ktorý sa deje hlavne v ambulantnej sfére. Riešením je vypracovanie štandardných diagnosticko-terapeutických postupov. Ich rešpektovaním a prehľadným systémom elektronických liekových knižiek sa dá vyhodnotiť, kto a komu robí obrat pri predpisovaní liekov, a či je to v súlade s postupom lege artis. Zistením by mal byť vinník, ktorý predpisoval a aj ten kto ho v tejto aktivite motivoval. Výsledkom bude úspora na liekoch.
Odbornosť a apolitickosť je základom zmien aj v poisťovni, ktorá musí tvrdo kontrolovať efektivitu a dodržiavanie postupov lege artis. Poskytovatelia musia mať nie len rovnaké platby za rovnaké služby, ale aj rovnaké podomienky. Teda reálne ceny. Poisťovňa nemá vytvárať zisk. Na jednej strane je v dlhu, ktorý predstavujú peniaze chýbajúce u poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za uznané výkony a na strane druhej vytvára zisk. Absurdné. V systéme verejného zdravotného poistenia je zisk neprípustný. Ak sa podarí ušetriť je potrebné prostriedky vrátiť späť na skvalitňovanie služieb, na zlepšenie pracovných podmienok.
Poriadok je potrebné urobiť aj v sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Dnes systém funguje na báze minimálnej siete so zrušením koncových nemocníc. Pomaly budeme mať už len fakultné a univerzitné nemocnice a výsledok v praxi je opačný ako by sme chceli. SR má niečo vyše 5 mil. obyvateľov. Sieť nemocníc musí mať presný plán od všeobecnej cez vyššiu až do koncovej. Koncové s full servisom nám stačia 2-3, ale musia byť vybavené a fungujúce. Stačia nám 3 stupne nemocníc. Pacient, ale aj lekár musí vedieť kam pacient podľa typu a závažnosti ochorenia patrí. Dnes pacient precestuje pol Slovenska až kým sa dostane tam kam patrí. Čiže jednoduchosť a poriadok v sieti s jasne stanovenou náplňou práce danej nemocnice.
Verejné zdravotníctvo v súčasnej podobe je prepletené záujmami finančných skupín, politických nominácií bez zodpovednosti a odbornosti, plytvaním finančných zdrojov bez poriadku a cieľa zlepšenia. Ak sa nezmení smerovanie, ktoré musí byť apolitické a odborné nezmení sa nič. Tento chorý systém vyhovuje politickým stranám a vôbec nemyslí na pacienta, ktorý je prvoradý.
