Vízia jednej zdravotnej poisťovne naberá reálne kontúry. Ministerka zdravotníctva je poverená pripraviť podklady a spôsob jej vytvorenia. Má to však háčik. Komu tento krok pomôže viac - pacientovi, alebo Pente? A koľko nás to bude stáť?
Verejné zdravotníctvo sa potáca už viac ako dve desaťročia. Najprv od unitárneho systému zdravotného poistenia k pluralitnému a teraz, zdá sa, naspäť. Dlhé tackanie sa plné šachovania, ktoré však pacientovi neprinieslo očakávaný benefit. Pripomínam, že ten by mal byť tým najdôležitejším článkom celého systému. Bohužiaľ, práve na neho sa neustále zabúda.
Rudolf Zajac obhajoval pluralitné zdravotné poistenie preto, aby vzniklo konkurenčné prostredie, výsledkom ktorého mala byť rýchlejšia a kvalitnejšia zdravotná starostlivosť. Výsledok je nulový. Teda nulový pre pacienta, nie pre poisťovne.
Model jednej zdravotnej poisťovne v Európe nie je ojedinelý. Je však na mieste opýtať sa ako a za čo štát získa dve súkromné poisťovne. Vyvlastnenie je asi nemožné. Zdá sa, že vláda sa vyberie cestou odkúpenia poisťovní Dôvera a Union. Podstatne drahšia bude Dôvera, ktorá je vo vlastníctve Penty. Sama Penta si svoj poistný kmeň už pred tromi rokmi ocenila na 470 miliónov eur, z ktorých si vyčlenila ako záväzok voči akcionárom 412 miliónov euro. O tieto peniaze akcionári neprídu, už to majú ošetrené v účtovníctve. Čiže cena bude isto vyššia. Pri odhadovanej návratnosti kapitálu vloženého do Dôvery 17 percent ročne je teda Penta už dávno za vodou. Výška výnosu náramne pripomína sľubované výnosy smutne známych nebankoviek. Zaujíma to niekoho? Žiaľ, z tohto výnosu majú prospech len akcionári poisťovne, nie pacient.
Absurdným je aj odkupovanie poistného kmeňa, teda ľudí, ktorí povinne zo zákona musia platiť zdravotné odvody vrátane ľudí, za ktorých to platí štát, teda vlastne občania, ktorí pracujú. Pôsobí to ako obchodovanie s ľudskými dušami. Len tak bez ich vedomia a súhlasu. Zdravotné odvody platia občania, nie politici, ktorí o nich rozhodujú.
Zisk vykázaný súkromnými zdravotnými poisťovňami v rokoch 2006 - 2011 predstavuje niečo vyše 550 miliónov eur. Prevádzkové náklady vyše 347 milióna eur. Celkom slušné peniaze. Pri jednej poisťovni to vychádza, že ročne by sme mali v systéme viac ako 100 miliónov eur, nehovoriac o znížení prevádzkových nákladov, čo predstavuje ďalšie milióny navyše. Pri tomto jednoduchom výpočte to vyzerá tak, že návrat k jednej zdravotnej poisťovni vyrieši problémy verejného zdravotníctva. Mám však obavu, že problémy budú pretrvávať. Vytvorenie jednej poisťovne bez systémových zmien nič nezlepší. Poisťovňa je len časťou tohto systému.
V slovenskom systéme verejného zdravotníctva je veľa absurdít, nesystémovosti a politikárčenia, ale málo odbornosti a skutočného záujmu o zlepšenie poskytovaných služieb. Každoročne sa len zvyšuje zadlženie nemocníc, systém stále pýta viac peňazí, ktoré sa kamsi vytrácajú.
Jedna poisťovňa je dobrý nápad, ale nič nerieši bez systémových zmien. Tie však môžeme ťažko očakávať, ak ich budú pripravovať politici a nie odborníci. Mimochodom, neviem, či som prepočul, ale vláda okrem vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne zatiaľ nič systémové neponúkla.
Nápad jednej poisťovne pomôže Pente, ktorá je dávno za vodou. Pacient bude aj naďalej na ošetrenie, liečbu či operáciu čakať rovnako dlho ako doteraz. A kde bude čakať? Stále pred tou istou chátrajúcou budovou nemocnice a v tej istej ošarpanej čakárni. A zdravotníctvo sa bude aj naďalej tackať tak, ako budú politici šachovať.
