Právo na štrajk je už dnes obmedzené pre určité kategórie ako sudcovia, ozbrojené sily a hasiči. Každá z menovaných skupín má buď nedotknuteľné právo na automatické zvyšovanie platov alebo po odslúžení pár rokov právo na doživotný výsluhový dôchodok.
Z tohto pohľadu sa mi zdá zákaz štrajku zdravotníckym pracovníkom ako diskriminačné opatrenie. Lekár odpracuje mesačne, okrem štandardného pracovného času, v priemere 5 služieb. Dve veľké cez víkend a tri malé cez pracovné dni. Za mesiac je to spolu 272,5 hodín. A takto každý rok odpracuje 1,5 roka.
Priemerne mesačne lekár odrobí 80-100 hodín nadčasov. To predstavuje 960-1200 hodín ročne. Podľa zákonníka práce § 97 môže byť zamestnancovi nariadená práca nadčas v kalendárnom roku maximálne 150 hodín. Sú súhlasom zamestnanca, ten môže odpracovať maximálne 400 hodín práce nadčas v kalendárnom roku.
Vzhľadom k faktu, že práca lekára je riziková, ten na základe § 97 ZP nemusí odpracovať ani len 1 hodinu nadčasu.
U nás má demokracia zvláštny význam. Ak sa niekto ozve treba ho silou a pod hrozbou trestnoprávnej dohry donútiť pracovať. A vôbec nie je dôležité či sa ozýva právom a či sú porušované jeho práva.
Vláda by mala naopak rozmýšľať ako zdravotníkov na Slovensku udržať. Nie však silou, ale podmienkami práce. Lekársky stav starne a pri pokračovaní súčasného vývoja v blízkej dobe prirodzene skolabuje. Čerstvo skončení lekári odchádzajú do zahraničia. Prečo asi ...
Je výhodnejšie zaplatiť z našich daní 300 ukrajinských lekárov aj so vzdelávaním ? Lepším riešením by bolo udržať tu našich lekárov...
Vláda by mala skôr rozmýšľať nad zákonom, ktorý by trestal nehospodárne nakladanie s majetkom štátu. Teda s majetkom všetkých občanov, ktorí poctivo platia dane. Namiesto toho štát zatvára oči pri plytvaní a predražených obchodoch v nemocniciach. Vlastne nie len v nemocniciach, ale aj na ministerstvách.