Ten kráľ hovorí, že ho dobre platia za to, aby sa vyrovnal s tým, že ničí ľudské životy, demoluje rodiny a znesväcuje ich súkromie. Je to síce odporné, ale čo s ním, je to napokon jeho svedomie.
Ten kráľ hovorí, že spolutvorcami tejto špiny, ľudskej stoky a neúcty k základným hodnotám sú aj konzumenti bulváru. A má, žiaľ, pravdu. Keby sme neboli zvedaví, keby sme nechceli pchať nos do životov iných, kráľ bulváru by bol len obyčajný, odporný voyer. Lenže ten kráľ vie, že ľudia sú slabí a on sa s ich necnosťami zradne zahráva a speňažuje ich.
Ten kráľ so zarážajúcou ľahkosťou hovorí, že parazituje na ľudskom nešťastí a chorobe speváčky Ivety Bartošovej. „Samozrejme, my ju zabijeme," dovoľuje si brutálne nadnesenú metaforu a na námietku, že veď predsa ona je duševne chorá, pretože je závislá od alkoholu, cynicky dodáva: „Dopyt po nej je neskutočný, články o nej si otvárajú aj ľudia, ktorí bulvár nečítajú. Vtedy idú hranice nabok a budeme na nej parazitovať až do konca a ešte pol roka po ňom. Je to tvrdé a morálne zlé, ale tak to je."
Ten kráľ bulváru vlastne hovorí, že žije z predzvesti speváčkinej smrti; že bude žiť z toho, keď tá smrť príde; a že bude ešte pol roka po Bartošovej odchode z toho sveta profitovať z jej nešťastia.
Ten kráľ bulváru si vlastne želá jej smrť. Nie rýchlu, milosrdnú. Pomalú. Čím viac sa bude tá žena trápiť, tým dlhšie bude môcť jej utrpenie speňažovať. Na toto nás, vážení, láka ten vládca našich najnižších pudov!
Som lekár a viem, aký krehký a zraniteľný je ľudský život. Aj život kráľa českého bulváru. Keď raz bude na jeho konci, už bude neskoro, aby si ho začal vážiť. A aby si začal vážiť životy iných. Najprv som sa veľmi hneval na SME, že uverejnil tento rozhovor. Po hlbšom zamyslení som však vďačný. Tento najspodnejší kal, ktorý na nás vyvrhol zo svojho vnútra kráľ bulváru, musel otvoriť oči mnohým.
Ten kráľ je totiž naším zrkadlom.
