Chcela by som vyzdvihnúť veľmi dobrý herecký výkon mladej herečky Brit Marling, nežná, príťažlivá, krehká, smutná... naozaj dobrý výber herečky do tohto žánru a k tomuto scenáru. Opäť bol v hlavnej línii reálny vzťah, ktorého počiatok bol veľmi tragický. Hlavná predstaviteľka zažije na začiatku filmu tragédiu, ktorú by žiadny mladý človek nikdy zažiť nemal a stane sa tak trestankyňou. Pokorne prijíma svoj trest a jej život na niekoľko rokov zastane. Vo vedľajšej línii sa počas celého filmu dozvedáme, že svet žije zjavením planéty na oblohe, čím ďalej výraznejšie podobnej planéte Zem, vyzerá ako zrkadlový obraz Zeme. Ľudia sa začnú pokúšať o spojenie a dozvedajú sa, že planéta je presne tým, čím sa tvári - zrkadlom Zeme s každým živým organizmom - každý má svoju kópiu, ktorá v tom istom čase robí to isté - žije ten istý život.
Objavenie planéty je spojené so životom Rody /hlavnej postavy/, priamo s dňom tragédie kedy ju prvý krát zazrela. Zomreli pri nej tehotná manželka a syn skladateľa, ktorý niekoľko mesiacov ležal v kóme. Roda po príchode z väzby hľadá cestu, umrieť, žiť - chce hovoriť s pozostalým, rieši strach, rieši zmysel vecí - a tieto pochybnosti sa krásne prelínajú s myšlienkou, s ktorou sa pohráva - dostať ďalšiu šancu... ísť si pre ňu až tam...pokúša sa teda vybrať si z ciest - umrieť - prežiť mŕtvy život - dostať možnú a možno nemožnú šancu zmeniť chod vecí.
Pokus začať žiť ju dovedie až k skladateľovi, ktorého život zničila na márne kúsky. Tu začína niečo veľmi krehké, pripomínajúce pokánie, ktoré z nadhľadu nepatrí ani jednej z postáv - nie je ťažké vcítiť sa do postáv a pri tom vnímať udalosti, ktorými popri silnom príbehu dvoch stratených duší žije celé ľudstvo - či každý jedinec.
Keďže sa rozhodne Roda mlčať odohrá sa nám pred očami príchod mŕtvych duší k životu a následne takmer v závere nás schladí deštrukčnou silou priznania a potláčaných výčitiek, zlosti, túžby po pomste.
Priznávam, spojiť tieto motívy by ma asi ťažko napadlo, ale v kontexte jednotlivých udalostí je toto spojenie príhodné a veľmi naplnené.
Roda skutočne bola vybraná pre jej dojemný príbeh a súčasne ako rieši odchod z jedného sveta - pekla - do možného zrkadla - pekla druhého, rieši aj možnosť, že by ten svet mohol byť svetom iným. Zisťuje však, že v tom našom svete nechá niekoho kto druhú šancu potrebuje oveľa viac...
Záver nie je celkom predvídateľný, aj keď som sa s ním počas filmu na moment pohrávala. Ten si však nechám pre seba.
Tento film nie je žiadnym možným ,,koncom sveta" či pohľadom na alternatívu mimozemského života, ale pohrávaním sa s predstavou, že by existovalo miesto, kde by ste mohli hovoriť sám so sebou, vyhnúť sa chybám, sám sebe odpustiť, pochopiť sa... najmä s touto predstavou sa ľudstvo začalo pohrávať. Ľudstvo však opäť nie je v hlavnej línii. Opäť je zreteľ na veľmi vymodelovaný vzťah dvoch ľudí a snahy nájsť v živote nádej, zmysel a odpustenie.
