,, Mamina, počkaj nech dokončím." a pokračovala. ,,Ja-ja-ja-ja-ja-jab-jab,jab, jabĺ,jabĺ,jabĺ...". Terezka aj ja plné očakávaní a už aj trochu nervózne z Hankinej predprípravy - sme na ňu zvýšili hlas : ,,No Hankaaa!!!"
Hanka na nás s úsmevom : ,,Hrbolatá cesta, seká to" a rehoce sa.
Po chvíli opakuje prvú slohu, už od slova jabĺčko a keď dospieva vraví: ,, Už som tú špinu z toho cédečka zotrela, bol tam otlačený celý prst."
Pieseň mohla pokračovať." s rehotom sa na mňa otočí a vravi: ,, Veď fór, chápeš?Či?"
Musela som súhlasiť a zasmiať sa s ňou. S Terezkou sme na seba pozreli, pokývali hlavou a skonštatovali, že Hanka je proste ,,DŽOUKERKA".