Dnešné ráno v škôlke

,,Mami? Vieš, že ťa ľúbim - vieš?" odpovedám: ,,Áno viem. A Ty to vieš?" Obe dievčatá spolu: ,,Vieme." Nasleduje chvíľka ticha, obe si odhryzli z pinguina. Hanka pokračuje: ,,Dokážeš tak strašne veľa vecí, ale preto ťa neľúbim. Lebo dnes som si ráno všimla, že ťa ľúbim aj keď spíš a vtedy tie všetky veci nerobíš. To znamená, že ťa budem ľúbiť aj keď budeš stará babka a už budeš na vozíku a nič nevedieť." Plač som mala na krajíčku a tak som sa usmiala - ako inak a hovorím: ,, Skús si to zapamätať. Lebo ja si to určite budem pamätať vždy. Dúfam, že nikdy nebudem na vozíčku a vždy budem robiť všetky tie veci, ktoré pre nás robím teraz. Vy obe robíte úžasné veci každý deň." Učiteľka ich chytila a ruku a vzala do triedy.

Stanislava Mrázová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny