A ako to mám ja občas v nevhodnom zvyku odpovedať obšírne a po svojom, odpovedám jej:
,, Hani ten syr do nej nie je zaľúbený, ten syr sa rozhodol, že špongia bude len jeho a keď ich chceš od seba oddeliť, špongiu úplne zničíš a vďaka tomu chamtivému syru ich môžeme teraz do koša hodiť oboch - aj syr aj špongiu - manželstvo nehrozí. To je ako s ľuďmi, keď sa zaľúbia tak, že už toho druhého nechcú nikam a s nikým pustiť, nedovolia mu máčať sa len tak pre radosť vo vode a nasávať čistú vodu a zalepia sa ako ten syr, vidíš ako to dopadne. Nakoniec z toho nie je zaľúbenie, ale ničenie. Preto je dobré ľúbiť tak, aby si na toho druhého nebol nalepený ako ten syr, ale dovolil mu dýchať a žiť spolu , no pritom každý po svojom tak aby boli obaja veselí a šťastní. Špongia a syr sú toho živým príkladom. Keď je človek ako syr je viac k škode ako k úžitku.. ale na cestoviny je fajn :)"
Hanka vraví: ,, Hej, na cestoviny hej, aj k chlebíku. Vtedy má ešte asi rozum. Mám rada keď hovoríš o veciach ako o ľuďoch. Potom som múdra ako rádio." A preto moje deti vedia o láske viac ako je treba.
Toľko k včerajšiemu spoločnému umývaniu riadov.
:)
