Dnes má moja mamina narodeniny. Písala som už o mamách veľa, ale o tej svojej len pár slov. Má totižto jednu čarovnú vlastnosť. Takmer nikto o nej samej - jej vlastnými ústami nič nevie. Hádajú a vymýšľajú. Mamina však o sebe nehovorí aj vtedy keď o sebe hovorí. Čo to znamená? Málokto vie čo a prečo cíti - ako a prečo je v ten či onen deň tak krásna, či tak smutná. Len my a my sa kolegiálne tvárime, že vieme len toľko, koľko sa dá zniesť s úsmevom. Všetky mamy majú dobré aj zlé dni. Všetky mamy majú svoje tajomstvá pokrivené bolesťou. Všetky mamy tu boli, keď sme vraveli niečomu novému ,,áno" a niečomu starému ,,zbohom".
Puto medzi dcérami a ich maminami je vlastne cesta dláždená spoločnými chvíľami - smiechom, večernými babincami, hádkami cez pol bytu/domu, trieskaním dverí, osoplenými vreckovkami, prepotenými paplónmi, ogrcanými vankúšmi, znovu smiechom, objatiami, kritikou a chválou, objatiami a dobrým jedlom, preklínaním a chválou frajerov a otcov.
Každá však môžeme určite tvrdiť, že tá naša mamina je len jedna a nech s ňou bolo kedykoľvek akokoľvek, nech kázala a bránila alebo prijala a pochopila, je tou prvou a najkrajšou bytosťou, ktorú sme zazreli po príchode na tento svet a zdieľali s ňou jedno telo.
MILUJME NAŠE MAMY, ZASLÚŽIA SI TO. JE TO TOTIŽTO JEDINÁ PLÁCA ZA ICH CELOŽIVOTNÚ PRÁCU - VÝCHOVU A LÁSKU. ,,VŠETKO NAJLEPŠIE MAMI."
