V čase ružových vtákov
Ulicou steká voda - potok snáď
Zrnením obrazu objaví sa električka
Prstami plot sa ľahko láska
Niekedy pri ňom sedela láska
Zrnením obrazu uniká medzi prstami
Zastretá požiadavkami a slovami
Niekedy svätými
Niekedy nežnými - bývalými, patinou vrások
Odplavenými
Lesmi beží divoká krása
Zrnením obrazu je tam prázdno
Zdá sa
Zo zeme nerastie už nič živé
Len plocha pripravená na zásah
Napospas zopár nepotrebných vecí
Do sivého neba len výstrel by sa hodil
Keď dnes nie je len jeden deň
No jeden z tých
Sivých dní
Všetko to v predstavách bolo inak
Než nastalo zrnenie
Bolo to v čase ružových vtákov
Nad vodou za šumu vĺn plachtili voľne
Obdiv im k nohám kládol celý svet
Od mora vlhkosť všedných dní sem viala
Než nastalo zrnenie
Cítili sme vlahu kvapiek
Soľ na perách
Než nastalo zrnenie
Ja som tu nebola
Predsa len viem
V čase ružových vtákov
Bolo čo dýchať
A veci stáli inde
Inak
