K láske v mojom živote sa viaže veľmi veľa otázok a v každej etape života nachádzam nové odpovede. Jedno viem iste - tá k deťom je večná - tá nemení podobu - dokáže najviac dať, aj najviac raniť. Tá živí, tá dáva nádej - v nej je istota, za ňou sa skrýva tvrdá práca, v nej drieme odmena. Detské ,,ľúbim ťa" hreje stále a dá sa z neho čerpať najviac sily.
Viem, že čas každého je vymedzený - nikto tu nie je večne a strácať čas beznádejou je mrhanie. Dať čo najviac a brať čo najviac, nestrkať hlavu do zeme a dýchať. Nerozmýšľať nad láskou, ale nájsť ju a žiť v nej - chovať sa k nej s úctou - ako k motýľom. Nie som zviera a tak viem, že sebakontrola správania k iným nie je prejavom slabosti, ale sily. Som človekom a tak viem, že najviac čo môžem dať je všetko čo v sebe mám. Nie som v rozprávke a tak viem, že zázrakom je to, čo nám prináša najviac šťastia. Schovávam sa do seba keď mám pocit, že všetko čo dávam je v ohrození. Raz mi niekto povedal: ,, Čo si v živote dokázala? Hovno. Pozri sa čo máš? Kto ti to dal?" Všetko čo mám, mi dala viera, že si zaslúžim byť milovaná a že dokážem milovať. Mám vlastne úplne všetko a môžem si vyberať čo bude ďalej. Všetky otázky o láske majú len jednu odpoveď. Existuje. Nie je ošiaľ - je to podstata všetkého. Ak by zem bola človekom - láska by bola srdcom.
Neviem čo bude - neviem čo chcem aby bolo, ale viem, že nech chcem čokoľvek a čokoľvek sa stane - mojím cieľom je dávať a mať lásku. V sebe aj pre seba. Pre iných a pre mňa. Mať dosť času a sily ju rozdávať tým, ktorí si ju zaslúžia - lebo vedia... Nepremýšľať priveľa a nebyť poloplná či poloprázdna. Vždy len ,,na doraz".
Dnes aj keď myslím pozitívne, necítim pozitívne... Nemám pocit, že nás všetkých čaká v najbližších rokoch ľahký život a maľovaná budúcnosť, k pochopeniu máme ešte priďaleko, ale každý z nás začína pociťovať potrebu niečo zmeniť. Vidieť to na nás, tušiť to z výkrikov, slov aj mnohých skutkov. Verím v človeka, viem, že má zmysel veriť - že sa dokážeme o tento svet postarať lepšie ako doteraz. Len začnime viac veriť v to - čo len tušíme a v to, že máme možnosť zmeniť veci, ktoré sa naoko zmeniť nedajú. Máme vôľu - vôľu rozhodovať - vôľu meniť a robiť lepším.
