6 dôvodov na úsmev, 6 milých príhod
11.9.2012
,,NAMBR“ 1
Je niečo po ôsmej a s priateľom sme sa rozhodli, ísť obhliadnuť domček v jednej lokalite. Musím sa smiať, mamina ho nazvala ,,osadou nešťastníkov“. V rámci obhliadky, pri ktorej sme 3 domčeky z obrázku vôbec nenašli, ale našli sme veľa iných – sme si urobili prechádzku lesom, mala som byť v ten deň do siedmej v práci, tak si vravím, hodinka ma nezabije. Včerajšie ráno bolo jedno z tých rán, ktoré začalo slnkom a romantikou, môže byť niečo príjemnejšie? Inak celkom obyčajný prechod po koľajniciach a zopár ,,iných“ dotykov a pohľadov ako inokedy, mám rada keď ma drží okolo krku alebo kráča kúsok predo mnou...
,,NAMBR“ 2
Po príchode z krátkej ,,obhliadky“ som si sadla k papierom a zrazu sa vo dverách objavil môj bývalý spolužiak. Mal cestu okolo. A tak desať minút svojho času venoval niekomu blízkemu – a ja mám to šťastie, že tým blízkym som ja. Porozprávali sme sa ako vždy, nielen aké počasie bude zajtra a aké by sme chceli dnes, ako by si mnohí predstavovali, ale úprimne sa spýtal – ,, No čo Stanulka?“ (mám rada, že ma tak volá, je asi jediný, ktorý ma tak oslovuje) Musím zhodnotiť a pochváliť ten pokoj, ktorý v ňom zavládol. Sám iste vie, že je pre neho samého veľkým prínosom. Ďakujem za návštevu – potešila.
,,NAMBR“ 3
O jednej sme už prešli aj s kolegyňami na prvú poradu, tá bola síce vážnejšieho rázu, ale pri nich napriek všakovakým atmosféram bežných dní, nikdy nechýba humor. A ak by niekto čakal, že sú to ,,jednoduché ženy“ ani náhodou... Všetky sú inteligentné, silné a obetavé mamy a manželky - a mimochodom – všetci máme svoje muchy, však? A tak keď počas porady jednej z nich zazvonil telefón a zaznelo v ňom: ,, Bla, bla,bli “ jej odpoveď bola ,, Ježiš, čo chceš? Sa radíme. Áno už. Jasné. Však áno – ponáhľaj.“ Ten rozhovor mi pripadal milý a vtipný, lebo pri pohľade na ňu som presne vedela kto volá. Ten podpichovačný tón, tá priateľská drzosť, to bude jedine ,,tretia do páru“. A za chvíľu pribieha na poradu udýchaná silueta.
Podvečer bola druhá porada – na vedľajšej škôlke. A ešte ma čakali 2 rodičovské. Podobná atmosféra, podobná scéna. Táto už bola aj s pedagogickým kolektívom a keďže som bola po celom dni hladná, tak som okrem tyčiniek a koláča ešte pomaly aj nechty po celom dni obhrýzala. Baby boli so mnou a poslušne ma čakali pri rozprávke v kancelárii. Zlatíčka. Na tejto porade odznelo: ,, Tak ja už si aj zuby umývam baby, od budúceho týždňa už mám kefky.“ Z kontextu jednej triednej pani učiteľky vytrhnuté a na to hromadný rehot, lebo sme pochopili až po chvíľke – že sa to netýka jej zubov, ale 28 x malých pusiniek nad malými umývadielkami. Som si vedomá, že nikto smiechom pri týchto rozhovoroch neodpadáva, ale tieto situácie sú čarovné – ak máte ,,jasný príjem“.
,,NAMBR“ 4
Po ceste zo škôlky sme si boli s babami v Terne nakúpiť. Hladné a unavené sme vyšli von a v rámci tohto pekného únavného dňa ma napadlo, nabrať si ešte kúsok energie na pár zostávajúcich hodín a tak som sa konečne – na moju hanbu až po roku – zoznámila s Ľudovítom. Je to pán, ktorý pri našom Terne už veľmi dlho predáva Nota Bene. Je veľmi milý, zhovorčivý, dôveryhodný a ochotný pomôcť. Pred mesiacom som išla nakupovať a strážil babám bicykle. Vždy si len kúpim časopis a ponáhľam sa domov s plnými taškami. Včera som to spravila inak, na polceste dolu schodmi som sa otočila a išla späť sa s ním zoznámiť spôsobom ako sa patrí – ako je to v Bambuľke – nie vždy som ukážková – a nie vždy sa slušne pozdravím, ale rada to urobím keď som pri plnom vedomí – tak ako sa to má. Zložila som všetky tašky, podala mu ruku, pričom som mala neodbytnú potrebu jeho podanú ruku posilniť a pohladiť aj ľavou. Vravím ,, Dobrý, viete čo, chodievam okolo vás, bavíme sa a pomáhate mi často aj dolu s taškami a ja ani neviem, ako sa voláte. Nepredstavíme sa?“ Pán vraví: ,,Ja som Ľudovít.“ Predstavila som sa mu a predstavila som mu aj Terezku a Hanku, keď už nám strážieva bicykle, nech aj oni vedia, komu tak dôverujú, že mu zveria celý svoj majetok od Ježiška – doteraz pre nich najcennejší dar. Vravím ,, Tak, a už sa poznáme a prajem Vám pekný deň.“ Je to tak neskutočne trpezlivý a slušný predajca, že by si od neho mnohí, ktorí denne jednajú z ,,okienka“ mohli brať príklad – tak ako aj ja.
,,NAMBR“ 5
Cestou domov som stretla svojho ,,starého“ učiteľa zo ZŠ. Volali sme ho Veslo, kvôli menu. Všetci to vedeli, veď každý učiteľ sám tuší, že má vtipnú prezývku. Tento bol zaujímavý ešte – okrem veľkých vedomostí - aj tým, že mal neposlušné oči. Napriek tomu, že nemal okuliare, oči mu behali pri pohľade úplne iným smerom ako pozeral. Čiže keď ukázal prstom na Filipa myslel tým Alenu. Podobný efekt ako chameleón – no pre puberťákov obrovská zábava. Dodnes keď napodobňujeme učiteľov s kýmkoľvek koho stretnem, tento je pamätný. Čo je však podstatné, v mojom ročníku 84´ky,85´ky ho mali radi a ja si na neho pamätám veľmi pozitívne, vždy ma potešil nejakou vtipnou pripomienkou a ja si ho nesmierne vážim – bolo to príjemné stretnutie a pochválil sa tým, čo by ma nenapadlo – na budúci rok bude mať 70tku.
AAAA ,,NAMBR“ 6 THE BEST
Príchod domov bol kúzelný. Baby smiechom takmer vyrazili dvere. Chichot bol počuť asi až na prvé, už v chodbe sa na seba zvalili a šteklili sa, potom v kúpeľni prskačky, chichotačky pokračovali naďalej. Išli sa osprchovať, ja som robila večeru a oni diktovali, čo všetko budú papať. Ľahšie ich šatiť ako živiť, nezjedia len to, čo zje ich. Mám rada, keď im chutí. Kričia z kúpeľne: ,, Vypeckuuuj to rádio. Dáj to poriadne nahlás, nech to počujemeee.“ Pozerám na hodiny. 19:40. Tak si vravím, oka – dá sa – susedia sa prispôsobia. A tak revúca Rihaňa a slovenský ,,chip – chap“ ukončili tento hektický deň.
