Vyrážame 18.júla ráno o 3.30 za búrky z Trenčína, našťastie v Bratislave už neprší. Presadáme do druhého auta a púšťame sa cez hranice smer Graz a neskôr Gosau, cestu nám spríjemňuje ostravská hantýrka v GPS-ke, starosti nám však robia mraky a jemný dážď.
O pol jedenástej prichádzame ku Vorderer Gosausee, kde sa začína naša túra. Našťastie už neprší, ťažké mraky však zahalujú výhľad na Dachstein - cieľ našej cesty.
Vyrážame od jazera, ťaháme sa po jeho ľavej strane, asi v strede narážame na výklenok nad jazerom, kde je umelo naťahaná zaistená cesta /ďalej ferrata/. Batoh mám nejaký ťažký, mám problém dobre dýchať, ledva sa dotiahnem na ostatných chalanov. Po hodine a pol pre mňa utrpenia prichádzame na Hinterer Gosausee k bufetu Hohe Holzmeisteralm. Hinterer Gosausee má krásnu smaragdovú farbu, kocháme sa pohľadom naň a v bufete si dávame čierny čaj.
Opúšťame toto pekné miesto, čaká nás na krátkom úseku prevýšenie 1000 m k Adamek Hutte, nášmu prvému nocľahu. Ako na počudovanie, šlape sa mi oveľa lepšie, batoh skoro vôbec necítim. O hodinku nás pohltila hmla s miernym mrholením, aspoň nejaké osvieženie, hovoríme si, onedlho začalo mrholiť silnejšie. Vyťahujeme pršiplášte, nasadzujeme kapucňe na bundách. Stretávame skupinky turistov, väčšina domácich, sem-tam nejaký Češi, všetci idú dole. Posledné výškové metre toho máme naozaj dosť, Rikiho výškomer nás posúva čoraz bližšie k Adamek Hutte. Konečne ju v hmle zbadáme a skoro behom prichádzame k jej vchodu.
Víta nás rakúsko/česká obsluha, veci dávame do sušiarne a ideme sa ubytovať. Popri chate skúšame hľadať aj geokešku, bezvýsledne, neporiadok v okolí chaty pod kameňmi je veru enormný. Pred spaním si ešte dávame pivko /3,6€/, gulášik /3,8€/ a nejakú tú domovinku. U chatára si overujeme naše informácie o tom, že zajtra má byť slnečno a teplo, na ľadovci 26 stupňov! Paráda. Zaspávame rýchlosťou blesku.
Ráno cez malé okienko konečne vidím skalnú stenu oproti našej izby, vychádzam v papučkách z chaty, kde sa mi naskutujú neuveriteľne krásne výhľady na panorámy Dachsteinu, ľadovca alebo Mitterspitz. Fotíme ako diví, predpoveď naozaj neklamala.
Po krátkych raňajkách vyrážame, dohodli sme sa, že ak nám bude priať počasie, po výstupe na Dachstein zídeme ešte dnes do Gosau a ubytujeme sa tam. Český chatár nám ešte poradil dobré a lacné ubytovanie. Cesta k ľadovcu vedie cez obrovské kamenné polia vytvorené ľadovcom.
Asi po hodine sme na začiatku ľadovca, cestička je prešlapaná, nasadzujeme teda mačky a vydávame sa na našu prvú cestu po ľadovci. Zisťujeme, že bez mačiek by to bolo dosť obtiažne, stúpame ďalej, na všetky strany máme úžasné výhľady, počasie nám neskutočne praje. Vo výške 2660 m si pripíjame, sme vyššie ako Gerlach, takto vysoko sme ešte neboli!
Záverečné stúpanie do sedla s ferratou bolo neuveriteľné, stáli sme každých 5 krokov. V sedle zisťujeme, že sme na okraji južnej steny Dachsteinu, pod nami široko-ďaleko nič, minimálne 1000 m. Niektoré veci nechávame pod sedlom, nasadzujeme prsné prípadne sedacie úvazy, skoby, prilby a začíname stúpať ferratou na vrchol. Nie je to extrémne náročné, niektoré úseky sa dajú ísť aj bez istenia, pár ich je ale obtiažnejších.
Na vrchole sme rýchlejšie, ako som si myslel. Ten nie je rozľahlý, naštastie veľa turistov asi odradil včerajší dážd, inak tu vraj býva plno. Trasieme si rukami, náš cieľ sme zdolali, stojíme pokorne na národnom vrchu Rakúska a sme neskutočne šťastní. Samozrejme, fotíme sa, no od lanovky začínajú prichádzať ďalší turisti, preto zliezame dolu.
Cesta dole ferratou je trochu jednoduchšia ako hore, takpovediac si to zbiehame, karabíny používame už len zriedka. V sedle sme sa rozhodli dlhšie si oddýchnuť, veci sme si našli všetky. Rozhodujeme sa zísť ešte dnes do Gosau, ubytovať sa, aby sme mali ráno kľud na návštevu Hallstattu. V sedle ešte robíme pár záberov, veď je aj čo fotiť. Na južnej strane vidíme budovu lanovky, väčšinou hlavná východzia stanica na Dachstein, a my sa tešíme, že sme si to vyšlapali celé a bez lanovky.
Prichádzame späť k chate Adamek Hutte , naše rozhodnutie zísť do Gosau a prespať tam sa nemení, na chate sa ale predsa len ešte občerstvujeme, čaká nás dlhý zostup. Posledný krát robíme zopár záberov z tohoto krásneho miesta a začíname radšej pomaly zostupovať, tentoraz zase do riedkej hmly.
Po úmornom zostupe sa nakoniec ľavou /teda druhou stranou Dolného jazera ako pri výstupe/ dostávame k autu, nohy nás neskutočne bolia, predsa len sme vystúpili 700 m a zišli 2000 m. Na bolesť zabúdame v aute, kde na nás doľahne dnešný fantastický deň a tešíme sa na sprchu a nejakú dobrú večeru. Ubytovávame sa v penzióne Fruhstuck Pension Gamsjager, ktorý nám odporučil český chatár na Adamek hutte, cena 20€ spolu s raňajkami je prijateľná. Navečer sa vyberáme na prieskum okolia, ktorý končí večerou v 100 m vzdialenej krčme Kirchenwirth, kde si pochutnávame na pivku a rakúskej obdobe knedlo-vepřo-zelo. Nakoniec v penzióne zaspávame sladkým turistickým spánkom.
Zobúdzame sa do krásneho rána, čaká nás návšteva vraj najkrajšieho alpského mestečka Halstatt. Po raňajkách odchádzame. Keďže je však pekne, vraciame sa k Dolnému Gosauskému jazeru, aby sme si konečne zdola odfotili zdolaný Dachstein. Je síce v opare, ale deň predtým to bolo omnoho horšie.
Vydávame sa teda do Hallstattu /podľa mnohých najkrajšieho alpského mestečka/. Leží pri veľkom Hallstatttskom jazere, Hallstatt je známy svojou soľnou baňou so zaujímavými exkurziami /napr. šmákačka do podzemia/. Jazero obchádzame z pravej strany do mesta vedie cesta cez tunel popri vysokom vodopáde, nádherný vstup. Parkujeme na jednom zo zónových parkovísk, platíme 4€ /to je na celý deň, aj v Trenčíne je drahšie parkovanie/. Vydávame sa do mestečka, prezrieť si jeho krásy, podaktorí sa okúpať, nakúpiť nejaké tie suvenýri domov a dať si dobrý Wienerschnitzel.
Z Hallstattu nakoniec po dobrom obede odchádzame, čaká nás dlhá cesta domov. Tentoraz máme pekné počasie, takže vidíme konečne aj hrebene álp /ktoré sme pre zlé počasie po ceste pred dvoma dňami nevideli/. Do Bratislavy prichádzame pred 19tou, lúčime sa s jedným členom "expedície", presadáme do druhého auta a valíme smer Trenčín. Domov prichádzame všetci síce unavený z cesty, ale s kopou obrovských zážitkov.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Je niekoľko dní po výstupe na Dachstein, stále nám však behá po rozume. Spomíname na tieto úžasné tri dni, kedykoľvek sa stretneme. A už teraz plánujeme, čo podnikneme budúci rok. Triglav v Slovinsku? Marmoladu v Dolomitoch? Alebo aklimatizačnú 4-tisícovku pre Mt.Blancom Grande Paradiso ?? Nuž uvidíme a tešíme sa.
Pred cestou na Dachstein sme samozrejme mali určité obavy z výkonnosti, obtiažnosti a počasia. Všetko však vyšlo na 100%, zvládli sme to aj my, turisti, ktorí síce chodia na hory, nie veľmi často, ale o to radšej.
Preto, ak má niekto myšlienky na ľadovec alebo zaistené cesty, a pred tým ich ešte neabsolvoval, nezostáva mi nič iné, iba DACHSTEIN vrelo doporučiť.
A budem rád, ak sa na toto miesto budem môcť ešte niekedy vrátiť.
