Pravdou je aj to, že je jednoduchšie kritizovať ako hľadať riešenia. Napriek tomu sa v nasledujúcich príspevkoch o hľadanie riešení pokúsim.
Sme v predvolebnom období. 14 mája tohto roku si na Valnom zhromaždení SKA okrem iného zvolíme nové predstavenstvo a snáď aj novo nasmerujeme činnosť Komory na nasledujúce roky. Je to jedinečná príležitosť zmeniť činnosť Komory tak, aby sa Komora okrem kontaktov zo zahraničím a autorizáciám začala venovať aj potrebám jej súčasných členov. Veď koniec-konco Komora, to sme my , jej súčasný členovia. Alebo by sme ňou aspoň mali byť.
Po blížiacom sa valnom zhromaždení by už ani v predstavenstve Komory a ani v jej úrade nemalo platiť to, čo dnes jej predstavitelia deklarujú. Nemalo by už platiť že Slovenská komora architektov nevznikla na ochranu záujmov svojich členov a že Slovenská komora architektov vznikla preto, aby verejnosť bola chránená pred architektkami!
Taktiež by po blížiacom sa valnom zhromaždení malo platiť, že predstavenstvo a samozrejme aj úrad Komory je tu pre jej členov a nie naopak!
O čo by sme sa teda mali konkrétne snažiť? Čo by sme sa mali dosiahnuť?
1. Mali by sme sa snažiť dosiahnuť, aby Slovenská komora architektov dôsledne napĺňala úlohy dané jej zákonom č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Teda v prvom rade „podporovať architektov a krajinných architektov a obhajovať ich práva a profesijné, sociálne a hospodárske záujmy.“
2. Mali by sme sa snažiť o to, aby Slovenská komora architektov vytrvalo robila všetky potrebné kroky vedúce k tomu, aby architektúru mohli, minimálne pre potreby územného a stavebného konania, robiť len na to oprávnené osoby. Aby toto oprávnenie nebolo zameniteľné tak, ako je to v súčasnosti. A aby sa tým dosiahla taká situácia aká je u ostatných profesií. (statika, doprava, elektrika, plyn, zdravotechnika, požiarna ochrana ...)
3. Mali by sme sa snažiť dosiahnuť, aby Slovenskou komorou architektov boli všetci jej členovia a to aj po valnom zhromaždení.
Niekoľko myšlienok, čo by to v tom-ktorom bode mohlo konkrétne znamenať uvediem v nasledujúcich blogoch.
Samozrejme môžem napísať čokoľvek. Pokiaľ sa členovia komory nepreberú z letargie, tak aj tak sa nič nezmení. Dnešnú situáciu možno ilustrovať e-mailom ktorý som dostal od kolegu architekta. Citujem ho tu v plnom znení:
„Ahoj Igor, čítal som tvoj príspevok v Info komory - máš pravdu, ale to je aj všetko. Nik s tým nepohne, ak si nenájdeš zviera hore. Stavari majú navrch a náskok. My sme boli rojkovia, kým oni konali. Ale bojuj, aspoň nemusia ini. Sorry, som s tebou“
Žiaľ v reakciách ktoré dostávam je spravidla viac-menej napísané vždy to isté, aj keď inými slovami. Takmer vždy je to o tom istom:
„Súhlasím, ale nič sa s tým nedá robiť.“
Neviem aké „zviera hore“ by nám mohlo pomôcť a ako? Ak si nepomôžeme sami, nik iný nám nepomôže. Jedinou nádejou na zmenu je, že sa konečne zobudí členská základňa. Samozrejme, že sám nič nedokážem.
Tejto skutočnosti je si pravdepodobne dobre vedomý aj predseda Komory a aj nová riaditeľka úradu Komory. A podľa toho aj konajú. Lepšie povedané nekonajú.
22. februára som e-mailom poslal do SKA otvorený list predsedovi Komory, Ing.arch. Jurajovi Šujanovi. Následne, 23.februára, som ho uverejnil aj na blogu. V ten istý deň som ho predsedovi Komory poslal doporučeným listom v papierovej podobe na adresu sídla Komory v Bratislave. Na reakciu márne čakám dodnes.
8. marca 2011 som e-mailom požiadal novú riaditeľku úradu Komory, JUDr. Vieru Hanulákovú o zaujatie stanoviska k môjmu otvorenému listu predsedovi SKA. Chcel som poznať jej názor ako právničky ku skutočnostiam na ktoré v otvorenom liste upozorňujem. Na jej reakciu taktiež dodnes márne čakám.
Vedenie Komory zjavne zaujalo pozíciu ktorú jasnozrivo predpokladal jeden z reagujúcich na blogu s otvoreným listom predsedovi Komory. Čo sa stane predpovedal arabským príslovím:
„Psi štekajú a karavána ide ďalej“
Veľmi trefné!
Aj tento postoj vedenia Komory ma utvrdzuje v presvedčení, že Komorou sú jej radoví členovia, ale len počas valného zhromaždenia, a že vedenie a úrad Komory sa mylne domnievajú, že radoví členovia sú tu pre nich a nie naopak.
Samozrejme túto situáciu môžeme zmeniť. Ale len za predpokladu, že sa členská základňa preberie z letargie. Zatiaľ to, žiaľ, tak nevyzerá!
