Čas ktorý máš je okamih. No za ten okamih môžeš zažiť niečo čo bude pre teba dôležité. A ta dôležitosť je tvoje telo, duša. Duša je tá ktorú nevidíš necítiš, nemá chuť a ani pach. A predsa je v tvojom tele. Dala tvojmu telu život. Život ktorý je tak dôležitý. SI tu a to je niečo čo si treba ceniť. Máš svoje neduhy, hriechy a žiješ.
No príde choroba myslíš že budeš žiť stále takto keď máš niečo čo zabíja tvoje telo? Zrazu zistíš že aký je krehký tvoj život. Stačí malo a už tu nemusíš byť. Jedna cigareta? Nikoho nezabila. Zabila pravé tvoje pľúca! Jeden Pohárik? Nikoho nezabil veď je to nič. To nič zabilo tvoju pečeň. Jedna injekcia do žili? Jeden joint? Jeden extrém za druhým. Zabíja tvoje telo no ty si to uvedomíš až vtedy keď tvoje telo ti povie dosť!
Si na lôžku v nemocničnom krídle. A možno sa ti odrátavajú tvoje posledne minutý. A Pravé tieto minutý sú pre teba dôležité. Slzy v očiach? Žeby sa ozvalo tvoje svedomie? Alebo hlas tvojej duše? Prečo si toto spravil/a?
nie je ľahké v tomto svete žiť iný život. Chceš zapadnúť? Ale načo? Choď von sám. Je ti to divné? Choď večer nájdi si tiché miesto pomalým krokom si vychutnaj každý okamih čo si teraz vonku. Príď na tiché miesto. Nájdi tiché miesto svojej duši, zavri oči a zahĺb sa do svojho Ja. Vnímaj ten pocit že máš ten okamih pre seba. Nik ťa neruší.
Máš to čo ten na lôžku premárnil. Máš v sebe silu ktorá ťa posilňuje isť ďalej proti všetkým. Tvoja duša ti je vďačná za to čo robíš pre svoje telo. Každý máme niečo čim sa zabíjame. Ale buďme silný na duši a neupadneme hlbšie.
