Mám 22 rokov, ukončenú hotelovú školu a teda od svojich osemnástich rokov pracujem s ľuďmi. Pracovala som ako čašníčka, teraz pracujem na recepcii. Kapacita hotela kde pracujem je okolo 200 ľudí. Každý deň nejakí prídu a iní zasa odídu. Málo z nich si pamätám. Väčšina prichádza na krátke pobyty, tak dve, tri noci. Ale vlastne ani tak nezáleží od dĺžky pobytu, pretože niektorí sa neohrejú ani pol dňa a pamätáte si ich aj o tri mesiace. V poslednom čase, sa na nás - recepčné tie sťažnosti len tak sypú. Prichádzame s nimi priamo do styku ale nemusíme ich riešiť. To je naozaj veľká výhoda, lebo ak nie si extra trpezlivý alebo flegmatik, je to ťažká úloha vyjsť z konfliktu pokojný a vyriešiť ho. Niektorí hostia sa sťažujú oprávnene, a robia to skôr preto, aby pomohli vyhnúť sa ďalšiemu vzniknutiu situácie a teda opakovanej nespokojnosti hosťa na konkrétnu vec. Takým hosťom sa ospravedlním, poskytnem im zľavu na ubytovanie alebo iné služby, a samozrejme poďakujem za upozornenie, a hlavne som im vďačná za normálne, slušné jednanie, ako sa na človeka patrí. To sú hostia, ktorí pokojne prídu a odídu. Avšak sme rozdielni a nielen pokojní ale aj prchkí. Ale veď jasné. Treba ostať pokojný, hosťa vypočuť, byť ústretový, ukázať snahu o kladné vybavenie a všetko dobre dopadne. No a potom, ešte okrem tých pokojných a prchkých sú to ľudia vychcaní a bez pochopenia. Niektoré dni sa naozaj nezastavíme. Dvíhame telefóny, odpisujeme na maily, ubytuvávame, odubytuvávame hostí, poskytujeme informácie, odpovedáme na otázky, rezervujeme masáže, vystavujeme faktúry a ledva stíhame odbehnúť na toalety a obed, hoci sme v práci dve. Pripúšťam, v takýchto dňoch sa jednoducho môže stať chyba. Pomýlim sa. Lenže ľudia bez pochopenia, hádam, že zrejme taký čo nikdy na podobnom pracovnom mieste nepracovali , to nechápu a hoci sa snažím ospravedlniť sa a tváriť najpokornejšie ako viem, odídu nahnevaní s vyhrážkami, že sa už nikdy nevrátia - v lepšom prípade. Alebo odídu z hotela naoko v pokoji a potom napíšu dvojstranovú sťažnosť, ktorá obehne maily všetkých manažérov a riaditeľa. A verte mi, že hostí neokrádame, a sme maximálne čestné a aj keď už naozaj máme toho dosť a aj nás niekto totálne vytočí, naša snaha zostať pokojné a nebyť v strese sa nám dosť darí. Tí vychcaní sú mi viacmenej na smiech. Snažia sa ponižujúco vyžobrať zľavu nezmyselnou nespokojnosťou a prekrúcaniu slovíčok. Vraj im prvá recepčná povedala niečo iné ako druhá a už vôbec sa to nezhodovalo so slovami tej tretej. Bohužiaľ, je mi ľúto, ale s týmto milí ľudkovia nepochodíte, pretože v istých veciach by sme si odporovali iba v prípade, že by sme sa snažili o sabotovanie vlastnej a aj práce druhých. Tak sa pobavme a poďme ďalej. Venovať čas zákazníkom, ktorý sa vedia pozdraviť a dokonca aj poďakovať.
Ďakujem za každého jedného slušného a nepovyšujúceho sa človeka. Ráno ťa pozdraví s úsmevom a predbehne ťa s otázkou ako sa máte. Malé chybičky a nedokonalosti vie prehliadať a cení si prácu, ktorú sa snaží každá z nás robiť najlepšie ako vie. Nezostáva nič iné, len pamätať na Pánov zákazníkov a zabudnúť na spodinu, ktorá sa nevie chovať. A samozrejme beriem si príklad. Hoci nebudem vždy spokojná, vždy sa budem správať tak, aby som sa nemusela za seba hanbiť. Ako väčšina ....
