Napriek tomu, že na už spomínanej škole patrím k tým skúsenejším a pôsobím skôr ako nejaký medzistupeň medzi študentami a učiteľmi - občasne zastúpim tutora, pri nedsotatku času alebo neprítomnosti pri vyučovaní... ich praktiky pri dizajnérskych postupoch ma doslova šokovali. Počas uplynulých mesiacov som si na fakt odlišného fungovania zvykol a musím uznať, že má to 'čosi do seba'. Do konceptuálneho myslenia pri každom dizajne totiž zakomponovali takzvaný branding. Brand, čo v angličtine označuje firemnú identitu, je neodmysliteľným faktorom dnešnej medializovanej spoločnosti na celom svete. U nás doma o tom svedčia obrovské billboardy týčiace sa mnohokrát aj ponad samotnú urbannú zástavbu, tak aby udreli do očí každému v okolí, či už chce alebo nie.
Samotný branding pozostáva z niekoľkých fáz, v ktorých dizajnér postupne analyzuje identitu firiem, akými sú napríklad Coca-Cola, Levi's, Tesco, BMW, Intel a množstvo ďalších a získané poznatky následne vkladá do dizajnu. Vnikajú pritom nekonečné kombinácie a neuveriteľné nápady. Ja osobne som pracoval so značkou Nintendo a aplikoval ju na sérii projektov, siahajúc od mydla či nákupnej tašky až po budovu múzea alebo New Yorkské dvojičky.
Len si predstavte tie možnosti - kombinovať kuchynský riad s Microsoftom, kolieskové korčule s NASA alebo mestský autobus s IKEA(ikeou... nikdy neviem ako sa to skloňuje).
Dáva to dizajnu istú davku vtipu, šarmu a aj stratenej vízie. Ja len dúfam, že na Slovensku sa zauživané postupy pomaly uvoľnia a dajú možnosť prístupu podobným ideám.
