Chcel by som tu na tomto mieste a v tomto momente reagovať na svoju vlastnú teoretickú prácu, na ktorej som počas svojho štúdia robil, a pritom ju čiastočne aj doplnil. Zaoberal som sa v nej istou tranzitnou oblasťou architektúry, ktorá sama o sebe ešte nemá špecifické pomenovanie. Lars Spuybroek z holandského štúdia NOX ju označil za architektúru Fluxu, ktorá sa vyvíja paralelne povedľa jej klasickej statickej priestorovej formy.
Virtualita, informačné a audio-vizuálne technológie sú prakticky neodlúčiteľnou súčasťou našich životov. Bolo len otázkou času, kedy aj architektonické teórie priamo nadviažu na toto masové dobové smerovanie, vyvolané istými etickými polemikami technologického pokroku. Možno to sledovať napríklad u filmov, ako Tron, Matrix alebo Trináste podlažie. Z prvotných pokusov v osemdesiatych rokov, kedy sa niekoľkí architekti len zamýšľali, ako by nové technológie mohli ovplyvniť ich tvorbu, sa pomaly táto oblasť umenia prepracovala do štádia ‘vianočných stromčekov’. Takto by sa dalo vhodne označiť obdobie charakteristické svojou neschopnosťou dokonalého spojenia technológii s architektúrou (ovešanie budov najnovšími výdobytkami techniky).
Naštastie už na konci deväťdesiatych rokov sa objavujú štúdia ako Asymptote, NOX, UN Studio alebo ONL(Kas Oosterhuis), ktoré pomaly prechádzajú od čisto formálne digitálne vytváraného priestoru do architektúry definovanej digitalitou alebo s ňou aspoň priamo prepojenej. Táto môže následne meniť jej parametre(tvar, funkciu alebo kvalitu prostredia) vzhľadom na to, kto a ako ich ich ‘okupuje’.
Nedávno som sa však zaoberal otázkou, či je možné to poiahnuť ešte ďalej. Prečo v tejto medializovanej dobe, kedy takmer každý má mobilný telefón a prístup k internetu, ešte nikoho nenapadlo vytvoriť si vlastný virtuálny domov? Dnes je už pomaly väčšia pravdepodobnosť, že sa vás bude niekto snažiť vyhľadať vo virtuálnej doméne, ako na vašej skutočnej ‘reálnej’ adrese. No možno u nás na Slovensku ešte nie, ale my vždy trošku zaostávame…je to síce finančný problém, ale to je na dlhšiu debatu.V súčasnosti je jedinou formou takejto virtuálnej adresy webová stránka. Chcel by som však pozrieť ďalej, do doby, kedy internet už nebude obmedzený na text, ale bude istou podradenou ‘sub-realitou’. Každý v nej bude reprezentovaný ‘avatarom’, čo vytvorí opäť nové spôsoby sociálnej interakcie. Takýto avatar by mal preto tiež disponovať istým osobným priestor spĺňajúcim jeho základne potreby… svojím virtuálnym domovom.
