Pub, Inn alebo Bar má pre Írov úplne iný význam ako pre nás slovo krčma. Puby v Írsku sú niečo ako sociálne kluby, sú miestom stretnutí, zábavy a rozhovorov pri dobrom pive. S trochou obrazotvornosti sa dajú prirovnať českým hospúdkam. Írska krajina je odlišná od tej našej. U nás na dedine máte námestie kde je kostol, obchod, krčma, všetko pekne na jednej kope, v dosahu chôdze. Aj tie domy sa tisnú jeden k druhému. Írsky vidiek je však úplne iný, je veľmi rozťahaný. Veľké prázdne priestory, polia, lúky, ovce a slatiny, sem tam nejaký ten dom či strom a v pravidelných intervaloch pri cestách krčmy:). Osamote, pri ceste alebo na križovatkách, uprostred ničoho alebo v mestečkách a samozrejme vždy plné :). Väčšina z nich má svoju atmosféru, ducha a históriu, na rozdiel od našich starých zapľuvaných socialistických vyžierakov a nových rýchlo kvasených krčiem.
Íri svojej povesti milovníkov alkoholu a zábavy nezostávajú nič dlžní. Sú hluční, radi pijú, radi sa zabávajú a neberú ten život tak vážne, dokonca niekedy až priľahko:). V mnohých puboch je živá muzika, v každom je LCD - to aby sa dal pozerať gaelic futbal alebo rugby. Vo štvrtok, piatok a cez víkend sú puby tak narvaté, že sa mnohokrát nedá prejsť ku stolu s pivom bez toho, aby ste niekomu nešplechli za golier. Íri totižto začínajú svoje weekendové pitie už vo štvrtok, aby náhodou niečo nezmeškali. Častokrát nie je ani miesto na státie. Hluk je vtedy taký, že komunikovať sa dá len hulákaním susedovi do ucha alebo telepatiou. Väčšinou je však pitka veselá a nie je to ufrflané nadávanie nad pivom a borovičkou ako u nás.
Nehovorím, že všetko je tu v Írsku krásne a idylické. Aj tu sú ľudia, ktorí sa idú do krčmy iba ožrať a veľmi veľa z nich nepozná ani svoje hranice a ani mieru. Íri odjakživa mali svetoznámu povesť pijakov a v tomto smere sa vôbec nezmenili, stále pijú prvú ligu. Akurát v poslednej dobe majú na ten alkohol podstatne viac peňazí.
Jedným z najväčších problémov v súčasnosti je drink&drive - alkohol za volantom. Ak sa na vidieku chcete niekam dostať, nevyhnutne potrebujete auto. Tu si hlavu z toho skutočne nerobia - päť pív a hurá autom domov. Veľkú nevôľu spôsobila nedávno vláda, keď zaviedla limity na alkohol za volantom (35mg-l, neviem koľko to je promile). Neuveriteľné bolo, že ten predpis polícia aj skutočne začala kontrolovať(!). Nespokojenci argumentujú, že tento zákon rozbíja vidiecke komunity. Ľudia sa nemajú ako dostať z krčmy domov, keď za rohom stoja policajti a dávajú fúkať :). Do istej miery ich chápem, ale neviem ako sa budú tváriť, ak prejde plánovaný zákon s nulovou toleranciu alkoholu. Pravdepodobne bude ignorovaný, tak ako u nás a ľudia budú za volantom piť aj naďalej.
Charakter pubov veľmi závisí od polohy a od toho, či ich navštevujú iba miestni, alebo je to iba atrakcia pre turistov. Najviac sa mi páčili vidiecke lokálne podniky, do ktorých sme na svojich cestách zablúdili. Miestni síce občas na nás zo začiatku divne pozerali, ale keď sme statočne zjedli lokálnu stravu a dali si Guinness, tak sa to uvoľnilo :). Na opačnom konci môjho rebríčka sú naopak krčmy na Dublinskom Temple Bare alebo na nábrežiach rieky Liffey. Sú zamerané na turistov, sú sprofanované, predražené, neuveriteľne hlučné a preplnené ožratými Britmi na ich stag a hen party. To nie je to pravé.
V severných častiach Dublinu, kde bývame aj my, môžu miestni byť predsa len troška drsnejší, takže tam by som do niektorých krčiem veľmi neliezol:). Ako všade na svete, aj tu sa nájdu debili, čo vyhľadávajú len problémy. Potom po celom meste sú puby, skôr kluby pre mladých ktoré sú in, dá sa tam tancovať, ale je tam hlučno a sparno:). Usudzujem tak podľa oblečenia tých detí, čo tam chodia. Tiež nič pre mňa, pretože nie som moc nadšený, ak po príchode do pubu zdvihnem vekový priemer o 20 rokov.
Zaujímavosťou v niektorých írskych puboch je živá tradičná muzika. Zväčša je to len magnet na turistov, najmä v centrách väčších miest. Ale existuje tu veľká komunita muzikantov, ktorí sa zídu v pube si len tak zahrať pre potešenie. Husle, írska flauta, gitara, harmonika alebo gajdy a k tomu Guinness a nostalgická muzika - to musíte zažiť.
Keď prídete do Ruska, dáte si vodku, keď do Francúzska tak víno, no a v Írsku si treba dať Guinness. Je predsa hriech tu piť tie sterilné kvázi pivá ako Heineken alebo Budweiser. To čo dostanete v Irish Puboch po celom svete nie je poriadny Guinness. Je predsa len rozdiel, ak pivo cestuje 2 alebo 2000 kilometrov, alebo stojí mesiac v trubkách. A načapovať poriadnu pintu vie len človek s praxou a v Írsku takých ľudí je určite viac. Ak vám ten Guinness fakt nechutí a ak chcete experimentovať, tak si v Írsku dajte Bulmers (jablkový cider), Smithwicks (Ale) alebo Killkeny (smooth Ale). Írske whiskey tiež nechutia zle .
Ak ste hladní, môžete sa celkom spokojne najesť – vo väčšine pubov každý deň varia až do večera. Kuchyne sú samozrejme rôzne, ale vždy sa nájde nejaká tá polievka, burgre, beef stew alebo steaky. Skúšali ste už niekedy prepečené morčacie prsia s brusnicovou omáčkou a s maslom plneným zemiakom v šupke :P? Alebo údeného lososa či jahňacie rebierko? Treba to skúsiť, ste predsa v Írsku. A ak budete pri pobreží, dajte si čerstvú rybu alebo seafood chowder - to je hustá mlieková polievka z darov mora, ktorá v zime krásne zahreje a v lete urobí skvelý základ pre ďalšiu pintu:).
Puby, do ktorých chodím rád, majú svoju osobitú atmosféru, vládne v nich pokoj, pohoda, útulnosť a predovšetkým majú dobré pivo. Tlmené svetlo, drevený interiér, tapacírované kreslá a kopec autentických artefaktov, ktoré ešte umocňujú dych minulosti. Nie je nič lepšie ako holba Guinnessu podvečer uprostred týždňa, v pokojnom napoly zaplnenom pube. Čas, keď sa človek môže porozprávať s priateľmi a počuje si vlastné slovo. Zopár starých pánov sedí pri bare a rozoberá na obrazovke práve prebiehajúci zápas. V kúte sedí biznismen v obleku a číta svoje noviny a na pohovke sa „cukruje“ starší párik - môžu mať tak okolo šesťdesiat :). Ako v poriadnom pube, v zime zakúria rašelinou v krbe, ktorá rozvoniava v každom kúte. Len vtedy sa tam nádherne sedí. Človek si môže k ohňu vystrieť nohy a usušiť premočené topánky alebo zohriať skrehnuté ruky. Každý má svoj pohár, a vládne tu pohoda.
Keď som čítal Tolkienovho Pána prsteňov, podvedome som sa stotožňoval so Samom, Smíškom a Pipinom. Vždy pripravení na poriadne jedlo a dobrú vrchovatú pintu. Vtedy som to ešte nedokázal plne oceniť, ale teraz už viem, o čom bola reč :). Odporúčam v Dubline:
- Brazen Head - údajne najstaršia krčma, turistická atrakcia, ale každopádne zaujímavá.
- Porter House - varia vlastné pivá, ktoré majú svoj charakter. Je to trocha turistické, ale dajte si Chiller - stojí to za to.
- Cobblestone - jeden z pubov, v ktorom každý večer hrajú tradičnú hudbu, ak však máte odvahu vstúpiť (je na spadnutie ;)
- Mulligans - podľa miestnych v tomto pube čapujú najlepšieho Guinnessa - som ochotný tomu veriť, lebo chutí lepšie ako pinta v Gravity Bare v Guinness Storehaus-e (priamo vo fabrike).
A pite s mierou ;).
Dingle.
Halfway house - Dublin.
Halfway house - Dublin.
The Church - Dublin. Kostol v centre mesta prerobený na reštauráciu a bar.
The Church
Brazen Head - Dublin
Brazen Head - Dublin - Niektorí hostia nechajú v pube podpísanú bankovku (vačsinou jeden dolár), ktorú majitelia potm prilepia na stenu.
Nejaký pub v Galway - aj s duchmi :)
