Jameson Írska Whiskey – výroba a história

To by sa pálilo :).Ale do pivnice to neschováte. 

História

Začiatok destilácie írskej whiskey (všimnite si, píše sa to inak ako whisky) sa datuje do dvanásteho storočia a patrí medzi prvé silné alkoholické nápoje v Európe. Samotný John Jameson založil svoju destilériu v roku 1780, ktorá od tej doby prekvitala. Na konci devätnásteho storočia írska whiskey ovládala 90% svetového trhu a predovšetkým v Spojených štátoch bola mimoriadne obľúbená. Séria ekonomických udalostí jej však podrazila nohy – prohibícia v USA, veľká recesia v dvadsiatych rokoch minulého storočia a druhá svetová vojna. Posledný klinec do rakvy zatĺkla britská vláda, keď v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia výrazne zvýšila clá na dovoz whiskey, respektíve na dovoz akéhokoľvek írskeho tovaru. Trhy na celom svete si tak rozdelili škótska whisky a americký burbon. V súčasnej dobe írsky “zlatavý“ mok zažíva renesanciu a získava si späť svoje stratené miesto na pultoch.

V starej pôvodnej destilérii na Bow Street v Dubline sa whiskey už nepáli, v súčasnosti slúži ako darčeková predajňa a tematické múzeum. Od roku 1978 sa Jameson vyrába v modernej prevádzke v mestečku Midleton pri Corku, ale postup výroby sa až na niektoré drobnosti od osemnásteho storočia v svojej podstate nezmenil. V rámci prehliadky múzea v Dubline sa môžete zoznámiť s kompletným procesom pôvodnej výroby tohto lahodného moku, od zberu jačmeňa až po skladovanie a expedíciu hotového nápoja. Proces výroby

Na začiatku je jačmeň, ktorý kedysi po žatve zvážali sedliaci z celého Írska na kopcom naložených vozoch. Jameson skupoval zrno z celej krajiny a dôkladne ho uskladňoval, keďže mu muselo vystačiť na celú nasledujúcu sezónu. Tento sklad bol špeciálne odvetrávaný a mal režim ako muničný sklad, pretože nahromadené obilie vytváralo mimoriadne výbušnú atmosféru.

Samotný proces výroby začínal naklíčením – jačmeň sa polial vodou, nechal sa štyri dni naklíčiť a následne sa sušil v peci bez prístupu dymu. V tomto sa výroba odlišuje od škótskej whisky, ktorá sa suší pomocou rašelinového dymu a tým získava svoju charakteristickú zemitú a dymovú príchuť.

Naklíčený a usušený jačmeň sa následne pomlel, zalial horúcou vodou a za stáleho miešania sa nechal skvasiť v obrovských nádobách, zvaných mash tuns. Po štyroch hodinách sa zmes scedila a zvyškové zrno sa predalo naspäť farmárom ako krmivo pre dobytok. Robí sa to dodnes, takže ak niekedy stretnete na potulkách Írskom v jarku vyvalenú kravu s jazykom vonku a s blaženým úsmevom na tvári, tak viete prečo to je:)

Po skvasení prišla na rad destilácia. Všetky írske whiskey sa destilujú trikrát, (na to je zákon) čo im dodáva veľmi hladkú štruktúru. Toto je hlavný rozdiel oproti ostatným whiskám - škótska sa destiluje dva razy a americký bourbon dokonca len raz. Takto čerstvo vydestilovaný alkohol je prakticky bez vône, má ostrú chuť a je pripravený na ďalšiu fázu - zrenie.

Írska Whiskey, na rozdiel od amerického bourbonu, nikdy nezreje v nových sudoch. Odležať sa necháva v použitých sudoch po portskom, sherry alebo priamo po samotnom bourbone. Podľa írskych zákonov musí whiskey zrieť minimálne tri roky, ale väčšina značiek strávi v sudoch päť až sedem rokov. Tieto sudy sa môžu použiť nanajvýš päťkrát, pretože neskôr už strácajú svoju schopnosť vytvoriť v alkohole tú pravú jemnú chuť. Kvalitnejšie značky zrejú podstatne dlhšie a samozrejme aj stoja podstatne viac:). Napríklad darčekové balenie Midleton Very Rare ročník 82 v Jamesons Distilery stojí 2000 eur. Priznám sa - ešte som neochutnal:).

Musím sa priznať, že v minulosti som nikdy nebol veľkým fanúšikom žiadnej whiskey, až kým som neprišiel do Írska. Miestny Jameson ma presvedčil, že všade na svete sa dajú nájsť príjemné veci :).