Múzeum na Bow Street v Dubline má zaujímavý charakter a svoj osobitý, originálny image. Celý interiér sa snaží priblížiť atmosféru devätnásteho storočia a je plný dobových artefaktov. Svojho času sa tu pálila whiskey, ale od roku 1978 sa výroba presunula do Corku. V Dubline zostalo len múzeum a riaditeľstvo. Hneď za rohom sa nachádza útulný pub, tiež v štýle „starý Jameson“. V samotnom múzeu môžete nájsť dobre zásobenú darčekovú predajňu, reštauráciu a malý bar, kde vám urobia fajnú írsku kávu. Aj my sme ochutnali, kým sme čakali na začiatok prehliadky.
Strážca obilného skladu.
Samotná prehliadka trvá zhruba 45 minút a našim sprievodcom bola sympatická a mladá španielka (nie, žiaden Poliak!:) ). Na začiatku nás zaviedla do malej kinosály, kde sme zhliadli krátky film o histórii írskej whiskey, s dôrazom na Jameson. Ešte pred tým sa však spýtala na dobrovoľníkov, ktorí by chceli whisky na konci ochutnať. Poradím vám – prihláste sa:). V rámci prehliadky sme zhliadli celý proces výroby, aký bol v devätnástom storočí (popísal som ju v minulom článku), od skladovania, kvasenia, destilácie, zrenia, až po distribúciu. Celkový dojem umocňovali dobové artefakty a hlavne dôraz na detaily. Do každej miestnosti bola vháňaná patričná vôňa - v sklade vôňa jačmeňa, pri destilačných nádobách to bola vôňa ostrého alkoholu a v sklade bolo cítiť dubové drevo. Na vreciach s jačmeňom sedela mačka a do mash-tuns tiekol skvasený jačmeň. Bolo to veľmi pôsobivé. Celá prehliadka sa samozrejme niesla v duchu “naša 3-krát destilovaná, dobre odležaná super-ultra-hifi whiskey je najlepšia na svete”. Čo iné by ste však očakávali od podnikového múzea, no nie :)? Nakoniec som aj ja musel uznať, že írska whiskey má predsa len niečo do seba.
To už sme sa dostali k cieľu prehliadky - samotnej ochutnávke. V Jameson Bare nás každého posadili za s stôl s piatimi rôznymi druhmi Whiskey. V prvom kole sme museli vybrať z troch írskych značiek Jamesons, Paddy a Powers svojho favorita, ktorý postúpi do „finále“ proti zahraničným značkám. Mne osobne najviac chutil Jamesons a Aďka si zase vybrala Powers.
Aďka pri ochutnávke.
V druhom kole sme porovnávali nami vybranú miestnu značku so škótskym Johnnie Walker a s americkým bourbonom Jim Beam. Treba povedať, že trikrát destilovaná whiskey uskladnená v použitých sudoch má niečo do seba. Johnie mal svoju charakteristickú dymovú príchuť, čo síce nie je vyslovene zlé, ale mne aj tak najviac chutil aromatický Jameson. Americký Jim Beam mi sedel najmenej – hoci mal svoju originálnu príchuť nových dubových sudov, v porovnaní s ostanými mi chutil akosi umelo, drsne a nevyzreto. Rovnako aj ostatným okolo najviac chutila írska whiskey a to aj napriek faktu, že medzi ochutnávajúcimi boli Briti, Američania a dokonca aj Škót. Poháriky s Jim Beam zostali väčšinou nedopité na stole. Na záver všetci testujúci dostali do jednej ruky certifikát o odbornej spôsobilosti v oblasti ochutnávania whiskey:) a do druhej pohár ich obľúbenej írskej whiskey.
Ak v budúcnosti navštívite Dublin, Jameson Destilery si určite nenechajte ujsť. Momentálne sa síce rekonštruuje, ale od marca by mala byť otvorená v plnej paráde. Odporúčam, kúpte si Dublin Pass v rámci ktorého, okrem iného, môžete absolvovať aj prehliadku v Guinness Brewery spolu s ochutnávkou dobre načapovaného Guinness. Ak k tomu pridáte slniečko na otvorenom double deckeri pri okružnej jazde Dublinom, máte postarané o vyrehotaný a veľmi zaujímavý výlet:).
Ak začnete splývať s pozadím, treba pomaly prestať piť :). |
