Rána v Dubline bývajú krásne. Sú mi oveľa bližšie ako večerný Dublin. Mesto je vtedy pokojné a svieže, na rozdiel od toho divokého, zafajčeného a prepitého Dublinu v noci. Skoro ráno sú ulice prázdne, len zopár rozospatých chodcov kráča do práce. Lampy ešte usilovne svietia - neuvedomujú si, že ich svetla už nie je potreba. Pokoj ruší len pokrik čajok, ktoré plachtia nad plynúcou riekou. Keď skoro ráno vyleziete z pod teplej periny a rozlepíte oči, mesto sa vám odvďačí pocitom, že patrí iba vám. Nebudú tu žiadne autá, hluk či smrad, žiadne davy, žiaden krik a rev opitých na Temple Bar-e.
O hodinku neskôr už Dublin ožíva prípravami na nový deň. Na Henry a Grafton Street rachotia železné rolety odhaľujúc krehké sklá výkladov. Ulica vonia ako po daždi, všetko sa čistí, umýva, drhne a leští. Dodávky rozvážajú teplé pečivo a čerstvé ovocie a kolportéri si chystajú bombastické heslá na dnešný deň. Predavači postávajúci pred obchodmi si ešte doprajú posledný hlt kávy z papierového pohára, típnu nedofajčenú cigaretu a začnú na ulicu vyťahovať všetky tie pútače, transparenty a stojany s tovarom, aby všetko bolo v mene biznisu pripravené na nový deň.
Dublin znova začne dýchať svojim denným rytmom, uponáhľaní ľudia zápasia s vlastnými starostami, ktoré nakoniec spolu s večerom utopia v potokoch Guinnessu. Mám Dublin radšej ráno, ale kto má tak skoro ráno vstávať?:) Foto (c) Aďka
Absolvent Fakulty Riadenia a Informatiky ŽU, momentálne žijúci a pracujúci v IT sektore v Dubline, Írsko
Zoznam autorových rubrík: Írsko, Komentáre, IT a web
