Hneď na úvod nás zarazil reklamný leták prilepený na vonkajšie dvere - žiadne slovenské pivo sa nekoná (najbližší bol akurát tak Staroprameň aj to fľaškový:)). Ako typické slovenské národné jedlo bolo v menu uvedené Choc (verte mi, nemám ani potuchy čo to znamená:) ) a k tomu Slivovic Plum Brandy (nie, nie je to preklep, viz foto.). Na našu nesmelú otázku, čože je to ten Choc, sa nám celkom sympatická čínska čašníčka snažila vysvetliť, že "je to veľmi dobré a obsahuje to cestoviny, zemiaky a slaninu". Nakoniec nám doniesli niečo medzi francúzskymi zemiakmi a granadírom a k tomu Caesar salad. Keďže som bol hladný, až by som klince jedol, tak mi to celkom chutilo, ale slovenským národným jedlom by som to určite nenazval. "Naše" tam boli akurát tie zemiaky a aj tá slanina bola skôr šunka, ktorá našu oravskú slaninku nepoznala ani z počutia.:) Aspoň že tá Slivovic Brandy bola dobrá. Síce slabá, ale hladká, mala peknú vôňu a farbu a príjemne hriala dolu hrdlom. Asi chutila aj ostatným, lebo po podniku sa ozývali vety ako "Lahodnô!" alebo "Aj vy ste Slováci?" a "Je tu voľné?". Znovu sa mi potvrdil môj starý názor, že podľa ruksaku spoznáš Slováka - zakopol som minimálne o tri Trek Sporty:). Môj dojem z večera však zaklincovalo vyhlásenie čašníčky: "Plum brandy is gone." .Slivovica došla - o siedmej večer! To mali len 2 fľaše? Asi nepočítali s takým úspechom a s tým množstvom Slovákov. Nuž smola.
Sklamane a znechutene sme sa zdvihli a išli domov. Ešte šťastie, že spolubývajúci akurát prišli z dovolenky, ktorú samozrejme strávili doma a mamy im nabalili kopec skvelých vecí. Becherovku a poriadnu domácu slivovicu. Korbáčiky a ovčí syr. Aj údený. A slovenský chlieb, griláž, domácu štrúdľu a DRU tyčinky, klobásku a malokarpatskú salámu.:) Dali sme si poriadne do nosa, takže nakoniec ten večer vôbec nedopadol zle.:D
