Slovensko - som späť!

Hej, viem že ste asi nepochopili čo som pred chviľou povedala. No nedivím sa vám. Ja sama som to nepochopila. No ale viem čo som tým chcela povedať. A to je fakt, že som zase na Slovensku a chodím tu aj do školy. Nie do mojej starej, ale do novej, krásnej v ktorej mám veľa kamarátov a kamarátiek. No, viac kamarátov ale nevadí. Aj tých kamarátiek je dosť. Asi chcete vedieť o akej škole, do ktorej sa aj teším, môžem hovoriť. No tak vám to aj poviem; je to Spojená Škola Novohradská. Aj keď väčšina mojich kamarátov je na Základnej Škole Košickej(ktorá je mimochodom v tej istej budove ako moja), mám svoju triedu rada. Nehadáme sa, dobre spolu vychádzame a robíme si srandu z učiteľov(i keď my sme jedna z tých "slušnejších tried"). No ale aj keď poznám mojich kamarátov veľmi krátko, za nič na svete by som ich nevymenila lebo sú to tí najlepší kamaráti akých som si kedy mohla priať. Prijali ma medzi seba bez ostychu a aj keď som niekedy trápna a hlúpa, tak ma majú stále radi a za to im patrí moje Ďakujem.

I keď môj život mal v poslednom čase veľa obratov, tak nejak ma nenapadá nič pisať. Ako sa tak pozerám, posledný krát, kedy som sem napísala, bolo asi tak v Decembri, a to som ešte bola v Australií. Asi to len potvrdzuje moje slová o lenivosti na začiatku.

Možná si teraz niekto povedal, že som hrdá na to, že som lenivá keď to tak veľmi spomínam, no opak je pravdou. V skutočnosti sa za to veľmi hanbím a dúfam, že sa v budúcnosti polepším ;). Ale to si ešte počkám lebo ja sa strašne tažko mením. A trvá to niekoľko rokov. Ale na toto tiež niesom hrdá! Keď sa na to tak teraz pozerám, nemyslím že som na dačo vo svojom živote hrdá...

A to je ten môj problém. Veľký problém. A pritom robím toľko vecí, učím sa jazyky a tak, a vôbec sa nemám ani trochu rada. No ale aj toto raz zmením. Sľubujem!