Obe skupiny respondentov (lekári aj pacienti) sa zhodujú, že najčastejšie k realizácií korupčného správania dochádza na úrovni vedenia jednotlivých oddelení (prednosta, primár, zástupca primára), čo zachytáva aj graf. Významný je rozdiel na druhom mieste, kde lekári uvádzajú korupciu na úrovni vedenia nemocnice, no pacienti uvádzajú atestovaných lekárov, ktorých lekári uvádzajú na poslednej priečke. Za tretiu najskorumpovanejšiu úroveň obe skupiny považujú štátnych úradníkov a administratívnych pracovníkov MZ SR. Zaujímavosťou je, že obe skupiny za najmenej skorumpovaných považujú lekárov bez atestácie, ktorých mzda je oproti vedeniu nemocnice a oddelení značne nižšia, pričom obe skupiny respondentov považujú za príčinu korupčného správania práve neadekvátne platové ohodnotenie zdravotníckeho personálu (tento graf doplním na budúce).
Najskorumpovanejším oddelením je podľa lekárov (28,8%) a pacientov (32,2%) chirurgia. Pacienti ďalej poukazujú na mieru korupcie na internom (21%), gynekologickom (16,8%) a ortopedickom (15,7%) oddelení. Lekári po chirurgii uvádzajú gynekológiu (27,6%), ortopédiu (20,9%) a interné (8,6%). Zaujímavosťou je, že ortopédiu považujú lekári a pacienti ZS za viac skorumpovanú ako lekári a pacienti VS. Presný opak platí pri internom oddelení, čo znamená, že lekári a pacienti VS ho považujú za viac skorumpované ako lekári a pacienti ZS. Spomedzi ostatných oddelení sa podľa lekárov aj pacientov nad hranicu 5% dostala iba neurológia, čo je vidno aj v nasledujúcom grafe.
Nízke percento vnímania korupcii na internom oddelení, môže (nemusí) byť spôsobené zapojením až 35% internistov (na ZS až 56%) na výskume.
Ešte mi nedá sa, na základe týchto údajov, dotknúť aj v (posledných dňoch horúcej) témy, ktorou sú platy lekárov. Aj z vyššie uvedených grafov môžeme dedukovať, že platy lekárov nemôžeme globalizovať, lebo odlišnosti medzi jednotlivými regiónmi a oddeleniami sú neodškriepiteľné. Preto sú namieste reakcie, že nejaký lekár v michalovskej nemocnici dostane na mesiac 500 eur (je to bez problémov možné, ak je čerstvo po škole a ešte „neslúži"). Bohužiaľ, reakcie typu, že nejaký iný lekár si donesie domov aj 3500 eur mi tu už chýbali (lebo nájdu sa aj takí)...
Preto si myslím, že netreba miešať hrušky s jablkami a určovať nejaké platové intervaly, lebo rozdiely sú značné a zbytočne sa tým prilieva benzín do už teraz dosť vysokej zdravotníckej vatry. Hlavne niektoré nápisy v rôznych médiách z toho robili „show", keď uviedli len intervaly miezd lekárov, pričom delenie podľa kraju, nemocnice, oddelenia a postavení lekára (súkromný v ambulancii, primár oddelenia, neatestovaný lekár...a pod.) som už tak dobre nevidel. Oheň ešte vzrastie ak sa ešte ku mzdám bude prirátavať aj nejaká predpokladaná „temná hmota" (tento pojem som našiel na blogu jedného zdravotníckeho ekonóma), ktorá v sebe zahŕňa rôzne hotovostné platby (legálne aj tie „menej legálne"). Ako si totiž môžeme všimnúť z grafov vyššie, tak aj v tomto „príjme" sú veľké rozdiely. Taký zveličený teoretický prípad (podľa grafov) môže byť, že napríklad taký primár/prednosta ortopédie v Bratislave si aj s temnou hmotou „domov donesie" (tu už sa nedá baviť o mzde) aj 5000 eur, pričom taký neatestovaný lekár na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny vo Vranove nad Topľou si domov donesie (temná hmota zmizla v čiernej diere) 500 eur. Presne toto je príklad zhnitej hrušky a zdravého jablka, ktoré netreba dávať do jednej misy.
Časť z metodiky:
Zber dát sme vykonali na východnom a západnom Slovensku. Konkrétne na východnom Slovensku sme oslovili verejnosť v Sobraneckom, Michalovskom, Trebišovskom, Vranovskom, Humenskom, Košickom, Prešovskom, Sninskom, Bardejovskom, Popradskom okrese a lekárov v Michalovskej, Vranovskej, Humenskej nemocnici a Košických (Univerzitná nemocnica L. Pasteura a Železničná nemocnica s poliklinikou) nemocniciach. Na západnom Slovensku boli oslovení obyvatelia Bratislavského, Nitrianskeho, Trenčianskeho, Trnavského a Novozámockého okresu a lekári v Bratislavských univerzitných nemocniciach (Nemocnica akademika L. Dédera, nemocnica sv. Cyrila a Metóda, nemocnica Ružinov a nemocnica Staré mesto) a v nemocnici v Nových Zámkoch. Z časového hľadiska bol výskum realizovaný od júla do novembra roku 2010.
Celkový počet respondentov, ktorí sa zúčastnili výskumu je 258. Z toho:
57 lekárov - 31 mužov a 26 žien,
o 30 lekárov z VS a 27 zo ZS
201 pacientov - 63 mužov a 138 žien
o 112 z VS a 89 zo ZS
Plne si uvedomujem, že tieto údaje nemôžeme z vedeckého hľadiska aplikovať na celú spoločnosť, keďže vzorka nie je úplne postačujúca, no každopádne viem, že tento výskum má určitú výpovednú hodnotu a verím, že aj za pomoci týchto výsledkov a ich spracovania by kompetentné osoby a úrady mohli jednoduchšie vytvárať stratégie boja proti korupcii v zdravotníctve a určiť si najdôležitejšie a prioritné body intervencie. (ďalší z mojich utopistických snov :)
