Hneď ako som vystúpil (vytiahli ma) z autobusu pred školou ma rodičia zaviezli na Sobraneckú pohotovosť, aby sa na to pozrel lekár. Tam pán chirurg pozrel na nohu, nechal spraviť röntgen a dal mi odporúčanie na kožné vyšetrenie so slovami ,,podozrenie na uštipnutie tropickým hmyzom po navštívení tropickej krajiny" (Možnosť A) pán doktor si myslel, že Brusel sa nachádza v Brazílii alebo možnosť B) počas anamnézy ma vôbec nepočúval).
Išli sme teda na kožné. Tam som všetko porozprával pani doktorke, ktorá mi zo vzdialenosti 2 metrov dala stručnú odozvu ,,Aj mne po dlhšej ceste puchnú nohy. Choďte domov, oddýchnite si a ono to prejde" Kým ja som na ňu iba nechápavo pozeral, ozvala sa moja mama ,,Vy sa na tú nohu ani nepozriete?". Pani doktorka vstala a s ,,obrovskou ochotou" sa mi pozrela na nohu.,, Hmm, vyzerá to na ružu. Určite to chytil niekde v sprche na hoteli. Dám vám masť a tabletky a o 2 týždne prídete na kontrolu." Vtedy som si myslel, vzhľadom na jej vyšší vek, že je to veľká odborníčka, keď z diaľky dokáže určiť presnú diagnózu, no dnes viem, že je iba veľká...
Nasledovali dni plné bolesti (každý, kto si prešiel niečím podobným, vie o čom hovorím). Masť a ani tabletky nezaberali, tak som išiel s fialovou, napuchnutou a ubolenou nohou na kontrolu o niečo skôr ako som mal. Na ,,Sobraneckom kožnom" bola už iná lekárka. Bola o dosť mladšia, iniciatívnejšia a zjavne aj o dosť múdrejšia. Tá, po prezretí a prehmataní mojej nohy usúdila, že klinický obraz ruže (erysipelas) vyzerá úplne inak. Odporučila ma preto na interné, s podozrením na reumatickú horúčku, lebo ako naschvál som bol pred výletom chorý a mal som horúčky. Takisto vyjadrila podozrenie na flebotrombózu. (Veľmi rád by som tejto šikovnej doktorke menovite poďakoval, ale neviem ako sa volá, keďže papiere mi opečiatkovala rovnakou pečiatkou ako doktorka pred ňou).
Predkolenie bolelo už oveľa vyššie a farba nohy bola zo dňa na deň viac tmavofialovejšia. Známi internista mi po mojom opise situácie povedal, že sa mu to veľmi na priebeh reumatickej horúčky nepozdáva, ale nevylučuje to. Objednal ma teda na vyšetrenie a odbery.
V rovnakom čase (ako som si ja vybavoval interné) bola moja teta na kontrole na hematologickom oddelení vo Vranovskej nemocnici. Pri odchode lekárovi spomenula, že ako sa už skoro mesiac trápim s mojou nohou. Ten mi po nej odkázal, že nech okamžite prídem. Na druhé ráno som bol u nich ako na koni. Zobrali mi riadnu dávku krvi a odobrali kvalitnú anamnézu, pri ktorej sme zistili, že môj dedko zomrel na pľúcnu embóliu a väčšina jeho detí (moje tety) sa lieči s podobnými problémami. Aby sme zistili čo je vo veci, zavolal kolegovi angiológovi a objednal ma na vyšetrenie.
Za angiológom som šiel hneď z hematológie. Netrvalo mu dlho a nešiel zdroj môjho utrpenia -prekliaty trombus vo vene tibialis posterior. Potom to šlo všetko ako po masle: heparín do brucha, warfarín, pravidelné odbery krvi....
Ďakujem všetkým lekárom, ktorí každý deň pomáhajú ľuďom a zachraňujú ľudské životy. Štvú ma iba niektoré indivíduá, ktoré si neuvedomujú (ak si uvedomujú - potom sú to *****) , že to, s čím hazardujú je ľudský život. Keď ich nebaví ich robota, tak nech ju radšej nerobia, aspoň nikomu neublížia.
