Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
"Teta, nemáte 10 korún?" spýtal sa aj mňa.
Zaváhala som. Na chvíľu som si nebola istá, či mám drobné. Pred chvíľou som platila v mestskej. "Mám," povedala som. Začala som sa hrabať v kabelke a hľadať peňaženku. Uvažovala som, prečo tento malý pehavý chlapček stojí na chodníku s bojazlivým čakaním a dúfa, že mu niekto tých pár korún venuje. Vraj na autobus.
Tiež som ho mohla odmietnuť. Možno si chcel kúpiť petardy alebo ho šikanujú spolužiaci... a možno naozaj stratil peniaze a ja mu tými svojimi pomôžem. A možno som naivná a robím dobré skutky na nesprávnych miestach...
Ľudia sú takí rôzni, že sa im niekedy bojíme veriť. Dúfam, že raz, keď to budem potrebovať, niekto mi tých desať korún predsa len dá.
