Dvojhodinový let z Bratislavy nám zbehol rýchlo. Pristáli sme na letisku s názvom Skavsta odkiaľ sme si museli kúpiť lístky na autobus do centra. Na letisku sa dajú kúpiť lístky od viacerých spoločností. Jednosmerný lístok vás vyjde v prepočte na našu menu na sedem eur. Autobus vás odvezie na gigantickú stanicu s názvom T-Centralen. Samotná cesta trvá približne osemdesiat minút.
V momente ako sme vystúpili som mala pocit ako keby som sa ocitla v nejakom futuristickom sne. Supermoderná stanica nás úplne ochromila a dovolím si tvrdiť, že tá londýnska je v tomto ohľade o čosi „chudobnejšia.“ Švédi sú veľkí systematici a všetko je dokonale zorganizované. Čokoľvek sa snažíte nájsť, nebude vám to trvať viac než pár minút. A to je už čo povedať aj na mňa – lovkyňu trapasov a nositeľku nulovej orientácie.
„Lístky na všetko“ (v prípade Štockholmu rozumej na metro, autobus a loď) si môžete kúpiť v novinovom stánku. Tu by som chcela upozorniť na ceny, ktoré ma dosť zaskočili. Vedela som, že to bude drahý špás, ale toto ma úplne dorazilo. Keď sme sa pýtali koľko by nás vyšiel štvordňový lístok, predavačka nám odpovedala, že vraj v prepočte 70 eur. „Čo blázniš?“, povedali sme si a kúpili sme si „Pre paid strips“(1 osoba/8 lístkov), ktorý si môžete zaobstarať za necelých 20 eur. My sme šli napoly a tak každá z nás mohla daný lístok využiť štyrikrát. Jeden lístok však platí iba jednu hodinu, takže sme dosť šetrili. Ak však vyzeráte pod dvadsať rokov, môžete si kúpiť zľavnenú verziu týchto lístok, čo vás vyjde na 11 eur. My sme po druhý raz využili túto možnosť a žiaden kontrolór si od nás naše ID nepýtal.
Po Budapešti som veľmi uvítala zmenu týkajúci sa dorozumievania. 90% obyvateľstva tu rozpráva perfektnou angličtinou. Od manažérov, cez predavačov až smetiarov. Neviem čím som si to vyslúžila, ale od prvého momentu ako som vystúpila na T-Centralen na mňa ľudia rozprávali po švédsky. Na jednej strane ma to zaskočilo, na druhej strane mi to pripadalo neuveriteľne milé. Asi som švédsky typ. J Ľudia sú tu veľmi milí. Pôsobili na mňa veľmi upokojujúco. Žiadne stresy, celková spokojnosť, ktorá im vyžarovala z tváre mi pomohla splynúť s jedným z najkrajších európskych miest. Ak ste sa stratili a opýtate sa ich na cestu, ochotne s vami pôjdu a ukážu vám smer, respektíve vás na to miesto priamo odprevadia.
Čo sa týka mužov, nemožno ich nespomenúť, zostala som mierne prekvapená. Švédski muži sú neuveriteľne štýloví a pekní. Svetlovlasý, vysoký so strniskom a samozrejme dobre oblečený – to je prototyp Švéda. Od začiatku som od nich nemohla odtrhnúť oči. Často krát sa hovorí o Francúzoch, Talianoch v rámci módy a šarmu. Ľudia, ktorí preferujú spomínané krajiny zrejme neboli vo Švédsku. U mňa sa odteraz budú Švédi nachádzať v prvej pätici.
Ak by som mala hovoriť o ženách, nebojte sa. Žiadne „Pippi dlhé pančuchy“ tam nechodia. Švédky vedia ako na to. Niektoré z nich sú veľké extrémistky a v móde nepoznajú žiadne obmedzenia. Občas mi mnohé pripadali, že si súdnosť nechali doma. Išlo hlavne o oblejšie ženy, ktoré nemali problém navliecť sa do siloniek a minišiat. Tiež nepatrím medzi najštíhlejšie, a preto som obdivovala ich odvahu vyjsť do ulíc. Na druhej strane, v Štockholme nikto nikoho nerieši, takže sa im príliš nečudujem.
Ak už spomínam módu a oblečenie, Švédi mi v mnohom pripomínali Francúzov. Vonku mínusové teploty a 80% mladých ľudí si veselo vykračovalo v rozopnutých kabátoch alebo tenkých kožených bundách. Pri teplote plus desať však niektorí šli do extrémov a po meste behali v krátkych šortkách. Taktiež sme zhodnotili, že muža Švéda spoznáš nie podľa vlasov, ale podľa riflí vyhrnutých tak, že im vidieť ponožky. Alebo varianta číslo dva, rifle vsúkané do úzkych topánok „a la Pippi.“
V prípade jedla, ak nechcete minúť príliš veľa, oplatí sa navštíviť známe fast foody, kde sa ceny za menu pohybujú v rovnakých cenových reláciách, plus mínus euro rozdiel. Čo sme si však v Štockholme vychutnali boli coffee posedenia. Skoro všetky kaviarne sú presklené a všetci Švédi uprednostňujú sedenie pri oknách. Chcú vidieť a chcú byť videní. V starom meste odporúčam navštíviť kaviareň Espresso coffee, kde za latte zaplatíte okolo troch eur a naservírujú vám to skutočne štýlovo. Taktiež priamo v centre nás očarila kaviareň John Chris coffee, kde sme cez sklo mohli rozjímať a sledovať pulzujúci dav za oknom. Ľudia sa na vás usmievajú a sú radi, že sa na nich pozeráte. Jeden fotograf si nás takto chcel dokonca odfotiť. J
Alkohol je vo Švédsku veľmi drahý. A keď píšem drahý, tak to tak aj myslím. Je drahý dokonca aj pre samotných Švédov. Najlacnejšia fľaša vodky ich vyjde na dvadsať eur. Na diskotéky, koncerty alebo bary si riadne priplatíte. Len samotný vstup vás bude stáť desať eur a odloženie kabáta ďalšie dve eurá. V samotnom vstupe nemáte zahrnutý žiaden drink. Pivo sa tu pohybuje v cenových reláciách okolo štyroch eur a s tvrdším alkoholom sa ceny pohybujú smerom nahor. Avšak Švédi vedia ako oklamať systém. Často pašujú alkohol do podnikov a na toaletách si potom dopĺňajú svoje poháre tak, aby ich nechytil nejaký ten pán vyhadzovač. Ak však nechcete riskovať, aj na to majú naši švédski kamaráti odpoveď. Je ňou Snuss. Číry nikotín, ktorý sa používa v prípade ak už na alkohol nezostala ani jedna švédska koruna. Bežne to predávajú v trafikách, najkvalitnejší je čierny s názvom General. Chlapci nám tvrdili, že ak si to dáme a necháme pôsobiť v ústach, budeme mať z toho riadny flesh. Vo Švédsku to má snáď každý človek a ak vám váš dôjde, nemajú problém sa s vami oň podeliť. Snuss si môžete zaobstarať v prepočte za 4 eurá. Bary, diskotéky a samotný nočný život funguje od piatka do soboty, prípadne v nedeľu. Zvyšok týždňa Švédi oddychujú a šetria na ďalší výjazd.
Doprava je tu ukážková. Nadzemné metro ma pravdepodobne nikdy neprestane fascinovať a veľmi som si ho užila. Žiadna špina ani posprejované vlaky. Švédi si potrpia na čistotu. Taktiež sa všetci chodci radi púšťajú na červenú a na prechode pre chodcov vám zastaví každé auto. Skutočne každé. Vodiči tu dodržiavajú pravidlá cestnej premávky, čo je po Grécku veľmi príjemná zmena. Obrovskému počtu automobilov tu konkuruje bezpočet bicyklov, na ktoré natrafíte všade.
Švédsko vždy dokáže prekvapiť. Dnes, keď sme nastupovali na autobus na letisko, sa mne a kamarátke ušli dve posledné miesta. Ja som sedela hneď vedľa vodiča a kamarátka o pár radov ďalej. V tom ku mne prišiel švédsky krásavec, poklepal ma po pleci a opýtal sa ma či si nechcem presadnúť ku svojej friend. Zostala som šokovaná, pretože na Slovensku by sa vám to iste nestalo. A takto dojemne sa so mnou rozlúčil celý Štockholm a ja naň budem spomínať do konca svojho života.
