Momentálne zakopávam o všetko možné len nie o princov. Neverím na podobné mýtické bytosti, ktoré vznikajú v hlavách romantických hrdiniek všedných dní. Týmto samozrejme neodsudzujem romanticky založené ženy, to by mi ani nenapadlo vzhľadom k tomu, že každá žena má v sebe trochu romantiky. Ale pojem „PRINC“ je v dnešnej dobe príliš preceňovaný. Zabúda sa totiž na to, že princ netvorí celé kráľovstvo.
A tu sa dostávame k meritu veci. Všetky ochkáme a achkáme nad princom a pritom zabúdame na jeho verných kamošov a.k.a rytierov. Rytieri sú tí, ktorí verne stoja po princovom boku a ktorí zaňho bojujú veľké víťazstvá a priznajme si to, vyšliapavajú mu cestičku k úspechu. Rytieri namiesto tesných pančušiek nosia výstroj hodný muža ( neodsudzujem pančušky, len elastické nohavice) a sú ochotní spraviť aj nemožné, aby niečo dosiahli.
Prečo by sme sa my ženy mali obmedzovať len na vyššiu kastu, keď na svete behá toľko mužov v lesklej výstroji, ktorí by nám zniesli aj modré z neba? Prečo sa naháňame za niekým kto:
a) neexistuje,
b) nemá záujem,
c) je vyberavý?
Prečo nás tak láka niečo, čo nemôžeme mať namiesto toho, čo mať môžeme? Možno sú to pudy, ktoré nás k tomu ženú, ale treba si určiť priority. Môj najlepší kamarát mi povedal jednu vec, ktorá ma inšpirovala pri napísaní tohto článku. „You have to try many knights to get a real princ.“ Jednoducho povedané, čím viac rytierov skúsiš, tým väčšia šanca, že sa dopracuješ k tomu pravému. A nemusí to byť práve princ, kto si vás osedlá. Možno to bude ten, ktorý možno nebude sedieť na bielom koni, ale bude sedieť vedľa vás v momente, keď ho budete potrebovať.
