Benzín? Liter za 5 korún

O litri benzínu, ktorý v roku 2006 stojí v susednej Venezuele zhruba 5 Sk, alebo o dvoch miliónoch venezuelčanov, ktorí sa počas Chavezovej vlády zalfabetizovali u nás nepíše nikto.
Píše o tom, ako si s Fidelom Castrom zahral baseball, a že amerického prezidenta prirovnával k Hitlerovi. Nasleduje správa, že ten „prirovnaný“ zaradil Venezuelu do tzv. „osi zla“.
Logicky by malo vyplývať, že tí, ktorí rozhodujú, kto do spomínanej „osi zla“ bude patriť, by mali byť opakom, teda „osou dobra“, ale..

Tým 2 miliónom venezuelčanov, ktorí sa vďaka Chavezovej vláde naučili písať a čítať, je asi dosť jedno, či ich niekto označí za „os zla“, ale zaujíma „nezávislú“ svetovú tlač ich názor?
Nie. Neprispieva k demonizácii, a teda, môžu si ho strčiť do svojej venezuelskej..
Hĺbkovú analýzu drístov v slovenských médiách som uzatvoril konštatovaním, že bohužiaľ, mojím slovenským spoluobčanom, ktorí Venezuelu zatiaľ nenavštívili, ostáva len veriť jednostranným, negatívnym blábolom v našej tlači. A veriť, že diabol Hugo naozaj existuje.
*

Moju analýzu prerušila 45-ročná, elegantne oblečená pani, ktorá vošla dovnútra. Poznal som ju.
Majiteľka obrazovej galérie, ktorá sa občas zastaví, vyberie pár nových Fábiovych obrazov, a predáva ich vo svojej štýlovej galérii v Ipaneme.

S úsmevom na perách sa posadila oproti nám.
Ten jej zmizol hneď potom, ako jej syn mobilom oznámil, že piercing, ktorý mu včera spravili, sa mu zapálil, vyzerá hrozne, hnisá mu pol ucha a cíti sa, akoby mu to ucho išlo odpadnúť.
Majiteľka galérie zbledla, a v momente sa pretransformovala na starostlivú matku.
S flexaretom v ruke som ju sledoval. Bolo jasné, že dnes sa obrazy vyberať nebudú.
Ako bývalý nositeľ piercingov ucha, trasgusu, a dilatácie, a ako nositeľ podobných zápalov, som sa ju snažil upokojiť. O príčinách komplikácii som ju dôkladne poinformoval. Zhrozila sa ešte viac.
Ešte predtým, ako nastúpila do auta, a odfičala za svojím adolescentom s opuchnutým uchom, dodala..

- Mám strach o tú dnešnú mládež!.. Za mojích čias bol aj ten kokaín čistý.. nemiešaný… - zabuchla dvere, vystrčila hlavu cez okno, a pozrela sa na nás - Aj marihuana sa dala fajčiť.. nie ako dnes!

71-ročný Fábio súhlasne prikývol. Vie o tom svoje.
Napadlo ma, že jej navrhnem, aby toho svojho spratka za to zapálené ucho poriadne vyťahala, a podobné veci ho prejdu, ale… čo som? Nejaký trápny moralista?
Ostal som ticho, a spolu s Fábiom sme sledovali, ako starostlivá matka zaradila jednotku, a zmizla v premávke.
*

Či má Diego Maradona nejaký piercing neviem. Tetovaní má rozhodne niekoľko. Známejší je portrét Che Guevaru, ktorý má na pleci.
Portrét Fidela Castra, ktorý ma na nohe, nie je o nič horší.. respektíve, nie je o nič lepší.
Dobrá je len fotografia, na ktorej si sám Fidel, sediac vedľa Maradonu, zblízka obzerá svoj portrét, vytetovaný na nohe vysmiateho futbalistu. Dobrá haluz.

V tých istých novinách, o stranu ďalej, bola aj štatistika o polícii v Rio de Janeiro. 758 je počet policajtov, zastrelených počas výkonu služby, v rokoch 2000 až 2004.
Šokujúce číslo, ktoré v článku porovnávajú s počtom 615 mŕtvych policajtov v New Yorku. Rozdiel je len ten, že v New Yorku bolo 615 policajtov zastrelených počas posledných 150 rokov, zatiaľ čo tu v Rio de Janeiro 758 za štyri roky.
*

Kráčal som hore ulicou Laranjeiras.
Na zastávke taxíkov, pri ulici General Glicério, vodiči odstaveného policajného auta, a niekoľkých taxíkov, pozerali zápas Argentína : Mexiko. Priamo na ulici.
Chvíľu som ho sledoval spolu s nimi, a vduchu som sa bavil na tom, ako si všetci dookola prajú, aby Argentína vypadla.
Pozorne som sledoval zábery na kameramanov, v nádeji že medzi nimi nájdem Jose-Carlosa. Pre FIFA práve teraz, počas majstrovstiev v Nemecku, natáča dokument o futbalovej horúčke.
Jose-Carlos je starší pán plný energie. Popri tom je to distingvovaný profesor na filmovej škole, kompletne ovešaný indiánskymi náramkami a amuletmi všetkého druhu. Za dokumentárny film už pred rokmi získal Oskara, a o brazílskych indiánoch natočil kilometre filmu.

Ešte predtým ako na majstrovstvá do Nemecka odišiel, mi ukázal predlaktia.
S náčelníkom indiánskeho kmeňa, kde za posledných 30 rokov natáčal už veľa krát, sú naozajstní priatelia. V spomínanej indiánskej osade sa vzájomná dôvera prejavuje vpichovaním žabieho jedu.
Žiadny kokain, žiadny chlast, žiadna tráva, ale 7 vpichov do predlaktia. Ako vyzerá taká indiánska striekačka, ktorou sa žabí jed pod kožu dostane, netuším. Neviem ani ako vyzerá jedovatá žaba, z ktorej sa droga odoberá, ale v duchu si ju porovnávam s polkilovým slimákom, ktorý mi nedávno v záhrade skrížil cestu…
O efektoch Jose-Carlos povedal len toľko, že mu to náčelník pichol v sobotu, ale vidiny mal ešte aj v pondelok.
Celý proces je ekologický. Dá sa hovoriť o recyklácii.
Žaba, z ktorej sa jed odoberie, sa po odbere vypustí späť do voľnej prírody, a spokojne si skáče až do ďalšieho odberu..

Záver je jasný.

Na rozdiel od majiteľky obrazovej galérie, sa indiánsky náčelník o mládež báť nemusí. Žabí jed nebude nikto rozmiešavať, riediť, ani podobne zhovaďovať, a s piercingom to majú u nich poriešené už pekných pár storočí. V tej extrémnejšej podobe sme ho od nich vlastne prebrali.

Teda, báť sa nemusí, ale len v prípade, že sa jeho územie nedostane do rúk tých krajinných inžinierov čo radi všetko rušia, a do doby, kým sa nejaká najvyspelejšia svetová potencia nerozhodne jeho kmeň „skulturalizovať“, či im nedajbože zaviesť „demokraciu“.

Bože zavaruj!



Poznámka :
Aj napriek faktu, že na Slovensku majú „domáce“ produkty svoju neodškriepiteľnú stáročnú tradíciu, v tomto prípade to drahí závisláci doma so žabami radšej neskúšajte.