Poznám ho..ale, nie ako KARLO VYVARY, ale ako KARLOVY VARY.
Odhalený preklep, napísaný 15-centimetrovými písmenami, na plagáte 1,5 x 2 metra, som si niekoľko dní všímal na desiatkách ďalších stĺpov a zastávok, po celej Barcelone. Až kým ich neprekryli iné nové plagáty, možno s inými preklepmi…
Na Karlo Vyvary som si spomenul teraz, pozerajúc si program filmového festivalu, ktorý práve začal v Rio de Janeiro.
Do kina chodím občas. Ako dlhodobo nezamestnaný väčšinou o desiatej ráno. Je to zadara. Pozriem si film, a po jeho skončení vyplním malú anketu, typu: čo sa mi páčilo, čo menej, prípadne iné „kritiky“.
Odchádzam s dobrým pocitom. Dobrým preto, pretože film sa dostane do kín o pol roka, a ja som ovplyvnil jeho záverečnú montáž, a možno som mojím komentárom „vylepšil“ jeho konečnú verziu.
Do kina chodím aj večer. Ako dlhodobo nezamestnaný, chodím radšej na takzvané premiéry, na ktoré mi dá pozvánku jedna dobrá známa. Jedna dobrá známa, pracujúca v jednom dobrom biznise. Je to lepšie, ako chodiť do kina o desiatej ráno. Je to tiež zadara, ale netreba skoro vstávať, a po premiére sa vždy pritrafí nejaká recepcia, kde je plno vína zadarmo, a nádejných začínajúcich herečiek…
Chcú sa dostať k nejakej úlohe, a preto nenápadne vyzvedajú, čo ste zač, kde pracujete, a hlavne, ako by ste pre nich boli užitoční.
Vy ale máte výhodu, pretože viete, čo chcú počuť, a načo tu prišli, a tak sa môžete cvíľu zabávať, vymýšľať si, a viesť intelektuálne reči, ako vo filme od Woody Allena.. záleží od vašej fantázie, a pohárov vína, ktoré ste si uchmatli z tácky od hore-dole premávajúceho čašníka. Skúsenejší vedia, že kto zaváha, nežere, a preto naivne nečakajú, že víno sa bude podávať do druhej v noci. O nádejných začínajúcich herečkách platí to isté. Skúsenejší vedia, že...
30. septembra urobím výnimku. Pekne si postojím v rade, a zaplatím lístok.
Legendárny „Krížnik Potemkin“, nemý film z roku 1925, bude naživo sprevádzaný komorným orchestrom.
No, nepozreli by ste si?
Pôjdem naňho bez mojej dobrej známej, ktorá mi dáva lístky na premiéry. Pred pár dňami si spravila chirurgickú operáciu nosa, a tak má na ňom sádru..takú polo-masku. Po Krížniku Potemkin chce ale usporiadať malú párty u nej na byte.
Už sa teším.
Porozprávam svoj zážitok, ona nás ponúkne vínom, nálada sa uvoľní, a ja jej vysvetlím, že u nás na Slovensku je taký zvyk - kamaráti sa podpisujú na sádru… No a čo, že je na nose!
