Sadomaso, fetiš a Tony. (13.časť)

-Slavaisusuchristu! – pozdravil som.
-Slava na viki! – odpovedali mi všetky tri naraz.
Zúrivo som začal vyťahovať šaty. Hádzal som ich na stôl. Spolu s klobúkmi, potom topánkami, kabelkami...
Bez pozdravu som vybehol na ulicu. Nad dverami bol nadpis „Charitatívne centrum – vaše šaty vašim bližným“.
K malému oknu na bočnej stene som prisunul kontajner. Vyskočil som naňho a chytil som sa rukami za mreže.
Bolo počuť hudbu. Spevák šeptom spieval o spidermanovi, ktorý sa k nemu blíži cez tieň.
Na zemi pri stole boli zhodené mníšske róby. Vedľa stála mníška, oblečená v šatách od Ruth. V tých, ktoré som im pred chvíľou vyhádzal na stôl.
Letné šaty na ramienkach, v ruke latexová kabelka s fotografiami ovocia, šnúrovacie kožené sandále. Dlhé blond vlasy si prehodila dozadu, a krokom modelky začala kráčať popri stole. Po siedmych metroch sa zastavila. Pomaly sa otočila a elegantne kráčala naspäť.
Ozval sa potlesk. Pripojila sa k nej druhá mníška. V krikľavozelenej minisukni a žlto-zelenom obtiahnutom tričku s nápisom „BRASIL“. Na dlhých nohách mala zelené plážove šľapky, s malým logom brazílskej zástavy. V krátkych čiernych vlasoch, s výrazným červeným rúžom, vykročila popri stole.
Módna prehliadka práve odovzdaných šiat pokračovala.
Spevák ďalej šepkal. Pred nástupom gitár prezradil, že spiderman ho bude mať dnes na večeru. Gitary pokračovali.
Prvá mníška si obkročmo sadla na stoličku na konci miestnosti. Druhá k nej elegantne dokráčala a oprela sa rukami o stôl. Obe pozerali k miestu odkiaľ vychádzala hudba.
Začali tlieskať. Po stole naboso kráčala ich tretia sestra. V miniatúrnych bikinách, a s veľkým letným klobúkom. Okolo pása mala omotaný čierny uterák s logom Hong-Kong Hotels Resort, v ruke oranžový opaľovací spray.
Pred koncom stola sa zastavila. Pomaly spustila uterák na zem, a ostala len v plavkách. Všetky tri sa ku mne naraz otočili. Všetky tri na mňa opäť pozerali prísnym pohľadom.Bol som úplne vzrušený, Chcel som sa k nim dostať. Zúrivo som trhal mrežou, keď ma zrazu niekto chytil za plece.
Otvoril som oči.
Nadomnou stála moja spolubývajúca Francine.
-Vstávaj...zobuď sa!... Henry tu zvoní už 15 minút...
Posadil som sa na gauč a pretrel som si oči. Hodiny ukazovali desať hodín.
Mníšky v drese brazílie a v bikinách zmizli.
Namiesto nich na zemi spali traja študenti-erazmusovia. Medzi litrovými fľašami piva Xibeca, plnými popolníkmi, pohodenými sáčkami marihuany, a rozhádzanými cédečkami.
-Tak ste sa zabavili, čo? – otočil som sa k Francine, ktorá dopíjala vyvetranú minerálku.
-Nóó... a prečo si spal na gauči?
Prekročil som spiacich študentov, a pomedzi pivné fľaše som prekľučkoval na balkón.
-Ééééi!
Henry sedel na obrubníku a fajčil.
-No konečne!
-Počkaj! Hneď som dole...
Vošiel som do mojej izby. V mojej posteli spali dve polonahé francine kamarátky, ktoré som nepoznal.
-Hmm..dobré spodné prádlo... to bude určite nejaká talianka – pomyslel som si.
Zobral som plavky, uterák a pohol som sa k dverám.
Vo francinej posteli spal spokojným spánkom jej malý zarastený spolužiak z Čile.
- No čo? Vyspatý?...je desať preč.. – Henry zahodil cigaretu a podal mi ruku.
- Hmm.. došiel som z nočnej o pol ôsmej...a so šťastím som sa vystrel na gauči.
- Čo?
- Ten čo tam spal, bol asi na záchode, a keď sa vrátil, už som tam ležal ja...a robil sa že spím.
- A u teba v posteli...
- U mňa v posteli ležia dve nádherné vyzlečené študentky-erazmusky, ktoré nepoznám..
- Mal si si ľahnúť medzi nich! – videl som ako si ich Henry živo predstavuje.
- Keď som ich ráno videl, hneď sa mi sníval pornofilm – popísal som mu môj sen s mníškami, a jemne som prehnal.
- Kurva! ..a to sa ti sníva často? – Henry otváral kufor na svojom aute.
- To ten gauč..on má asi nejaké pozitívne fluidum...počúvaj, nezobrali ti vodičák?
- Som to riskol – s kľudom pozrel na mňa a podal mi veľkú papierovú konštrukciu, s tenkou plastovou výstužou.
- A toto je?...
- Reklamný šarkan – Henry víťazoslávne stiahol obal. V ruke držal obrovského šarkana, o rozmeroch 1 x 1,5 metra. Na bielom papieri bol tučným písmom napísaný text: TOTO JE MIESTO PRE VAŠU REKLAMU. Volajte 677237776.
- Úžasné...ale taký reklamný šarkan potrebuje aj reklamný vietor, aby vzlietol..
- No a?
- No, a keď fúka na pláži silný vietor, tak ľudia idú domov...
- Možno, ale to je jedno. Ja to aj tak robím viac kvôli umeniu, ako kvôli prachom.
Zamkol auto a pohli sme sa k pláži.
-Mám tu kameru. Budeme to točiť. ...a bude sa to premietať na našej spoločnej výstave-inštalácii.
-Kde?
-Ty to ešte nevieš, ale ja som ťa už prihlásil...výstava-inštalácia...to je..tam sa „nainštalujú“ objekty.
-Vysvetľuj.
-To je tak. Desať pseudo-umelcov sa dá dokopy, každý dá nejaké prachy...
-A...
-A za tie sa prenajme nejaká pseudo-galéria...
-Ktorých je po celej Barcelone milión...
-Presne tak..a urobí sa tam spoločná výstava, kde si každý vystaví svoj shit.
-Dobrá myšlienka...a my vystavíme Shit TV...a budeme ukazovať, ako fungujú reklamné šarkany..
-Nie. My budeme p-r-o-v-o-k-o-v-a-ť... To je jediné, čo ma zaujíma. Ľudia tam prídu, v malom televízore uvidia desaťminútovú haluz o reklamných šarkanoch. Tá sa bude vkuse opakovať, bez slov, len so zvukom vetra. Nič nepochopia, a pohnú sa ďalej... tam bude na zemi vysypaná kopa čiernej fazule, a na nej nepravidelne pohodených 10 bielych fazulí...
-Desať? Hmm...a?
-A bude tam nápis: „10 is a good number“.
-Aha... a oni to tiež nepochopia, a pohnú sa ďalej.
-Presne tak.. a tam bude...
-Tam bude krabica 1 x 1 meter, s malou dierkou na pozeranie. Pri slabom červenom svetle tam vnútri, vo veľmi nepohodlnej pozícii bude súložiť autor, so svojou priateľkou, a bude si myslieť, aký je originálny a úžasný umelec...
-Presne tak...tam sa ľudia síce zdržia, ale aj tak nepochopia...povedia si „ale prečo nejdu súložiť do postele?“..alebo „na gauč, pred TV?“...
-A pohnú sa ďalej...ale na krabici bude nápis: SEX IS VIOLENCE
-Správne..a ďalej bude panel, z mliečneho skla, kde budú nalepené čierne pásy, a na nich v reliefe biele krúžky. Dve lampy to budú zozadu osvetľovať, a tiene ktoré sa budú vytvárať, budú úúúžasné...
-Úžasne debilné... presne tak...a ľudia to nepochopia, a ...
-Ale pochopia, že je to od toho istého autora, ako čierne a biele fazule...a všetci pseudo-intelektuáli si povedia „hmm, to bude asi nejaká séria...“ napríklad..
-Napríklad „black & white & what”.
-Čo?
-To je jedno, nepochopil si…správne, o to sa jedná…provokovať.
Sadli sme si na terasu baru Rias do Miňo.
-Ale prečo to chceme robiť?...Keď opovrhuješ pseudo-umelcami..a v podstate sa k nim len pridáme?
-To je jedno. Ser na to. Dôležité je provokovať.
-Úplne súhlasím – opreli sme šarkany o zábradlie, a kývol som na čašníka.
-Jedno preso s mliekom, a jedno americano.
-A pri východe bude veľká kniha, s perom bez tuhy, kde si ľudia môžu napísať svoje kecy o tom, ako ich nadchlo naše pseudo-umenie.
-Hej..možno by sme ju mali spraviť sami dvaja tú výstavu..
-Ale ja nemám prachy.
-Ani ja, máš pravdu... potrebujeme ďalších ...kolegov...
Odpil som si z kávy, ktorú predo mňa postavil čašník.
-Ty si američan? – opýtal sa ma.
Pozrel som naňho. Bol to presne ten typ čašníka, ktorí si myslí, že za každú sprostú otázku dostane sprepitné.
-On je zo Slovenska – otočil sa k nemu Henry – poznáš?
-Ááá...prechádzal som cez Slovensko..keď sme šli z Budapešti do Prahy...- slizký čašník si ma zhora premeriaval – a pamätám sa na ...
Obidvaja sme naňho pozerali. Obidvom nám bol nesympatický.
-..Na to, že je to krajina, kde som pil najhoršiu kávu v mojom živote.
Henry sa na mňa pozrel.
-No, to je náhoda – pozrel som najprv na Henryho a potom na čašníka – vieš, že aj ja som tam pil najhoršiu kávu v mojom živote?...Ale tu v Bracelone som pil oveľa lepšiu kávu, ako túto sračku, čo si tu doniesol.
Pomaly som chytil šálku, a začal som vylievať jej obsah na obrus. Zobral som nepoužitý cukor, a pomaly som ho rozsýpaval po oliatom obruse.
Henry schytil zo stola servítky, rýchlo ich roztrhal na mini kúsky a vyhodil ich do vzduchu.
Dvihol som sa zo stoličky. Podal som jedného šarkana Henrymu, schytil som druhého a otočil som sa k čašníkovi.
-See you in L.A.!
Začali sme kráčať k pláži bez toho, aby sme sa otočili.
Nechápajúci čašník stál v úžase, s táckou v ruke, a pozeral za nami.
-To bol dobrý debil.
-Hej..nebol to pseudo-debil...bol to debil...mal si mu dať adresu na výstavu-inštaláciu, jeho by nadchla.
-To sme mali natočiť..kurva!
-To hej...to sa ťažko zopakuje..
-Natočiť, a potom ho pozvať...
Začínal sa dvíhať vietor. Bolo to dobré znamenie. Reklamné mega-šarkany boli pripravené vzlietnuť, a my dvaja pripravení na ich vzlietnutí zarobiť.
Posledný odchádzajúci študent-erazmus, s troma taškami prázdnych fliaš a odpadkov z nočnej oslavy kráčal dolu schodmi.
Francine za ním zbuchla dvere. Mala dobrú náladu.
Nočná rozlúčková akcia dopadla výborne.Bolo síce treba pozametať rybacie hlavy, a chrbtice, zmiešané so zvyškami použitej kávy, vaječnými škrupinami, a ďalším odpadom, ktorý pred naše dvere v noci vysypal od zlosti sused, ale...cítila sa výborne.
Ešte lepšie sa cítil jej malý spolužiak z Čile.
Tašky s odpadom automaticky hodil do kontajnera, a spomínal si, čo sa vlastne stalo.
Vedel len, že keď sa ráno zdvihol z gauču, a odišiel na záchod, po jeho návrate tam už niekto spal. Jediné voľné miesto bolo v posteli jeho milej spolužiačky Francine, ktorá mu o 7:30 s porozumením najprv otvorila paplón, a potom pod ním, o 7:33 aj svoju...náruč. Trocha ranného sexu, po ňom ešte trochu spánku.
Bola pekná nedeľa.
V diaľke si všimol, ako sa nad plážou vznášajú dva obrovské šarkany.
Na jednom z nich bolo napísané „Toto je miesto pre vašu reklamu“...a nejaké čísla. Druhý oznamoval, že „Kompletné menu + víno + zákusok + káva = 9 euro. Reštaurácia Rossynyol.“
- Človeče! ..to bol dobrý nápad – dolial som do obidvoch pohárov biele víno – ponúknuť reklamu reštaurácii pri pláži.
- No čo, aspoň sa zadarmo najeme – Henry si spokojne oddeľoval kúsky sépie od ryže – a ešte sme aj natočili haluz na výstavu-inštaláciu.
Pozrel som na hodinky. Bolo pol tretej. Najvyšší čas pripraviť sa na koncert.
Rozlúčil som sa s Henrym, so šarkanmi, a cez ulicu som prebehol domov.
V mojej posteli už nespal nikto. Rohom plachty som si pretrel špičky noých tango-topánok. Namiesto voňavky som si na krk striekol francúzsky opaľovací olej z rošprašovača, s neodolateľnou pomarančovou vôňou.
S francine, ktorá bola v úžasne dobrej nálade, som dohodol, že „organizované opustenie bytu“ bude zajtra doobeda. Takisto sme dohodli, že odídeme len s jedným kufrom, a necháme tu všetky staré veci, čo sme tu naznášali z ulice.
Francine pomaly prechádzala z dobrej nálady do jemne melancholickej dobrej nálady, zatiaľ čo ja som sa dostával do nálady jemne euforickej.
Dôvod – ísť na koncert, so vstupenkou V.I.P., a byť osobne pozvaný hlavnou hviezdou...
Celú cestu k zastávke metra som myslel len na jedno.
-Zaslúžim si to!
(pokračovanie)
Sadomaso, fetiš a Tony.
Sadomaso, fetiš a Tony. (2.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (3.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (4.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (5.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (6.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (7.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (8.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (9.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (10.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (11.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (12.časť)