*
*
- Mám problém chlape!
- Čo sa deje?..si nejaký vážny! - Koljajczyka môj tón v momente presvedčil – aký problém?
- Prišiel som domov, a v strede obyvačky, tu predo mnou, leží mŕtvy zajačik..totálne mŕtvy, s krvou na ústach!
V mobile nastalo ticho.
- SSSakra! ..to je zlé!..to je zlé! – vychádzalo z Koljajczykovej, zjavne nie chladnej hlavy – čo si spravil?..to vyzerá na nejaký signál..varovanie..spomeň si.
- Ja?..nič, preboha..čo by som asi spravil? .. v tomto byte bývam dva dni..
- Nespomínal si mi že,… si spoznal nejakú talianku, čo bola ako Trinity z Matrixu..a že ťa vyviedla ráno z diskotéky..
- Spoznal a?
- No, a ona má priateľa?
- Asi hej, čo ja viem..
- ..A ty kámo, ty si mu vliezol do kapusty…to - je – zlé !..
- A ty si myslíš, že preto, že som bol s jeho frajerkou, mi hodí do bytu mŕtveho zajaca?
- Ty nechápeš!..Oni sú INÁ KULTÚRA!..Ona je z juhu?
- Alessandra? ..čo ja viem..ona je z juhu, .. ja som z východu.. asi je, a?
- A nič… Nechcel by som byť v tvojej koži..
- Prestaň strašiť, boha!.. ja by som nechcel byť v jeho koži – pozrel som na zajačika.
- FOLOW THE WHITE RABBIT!
- Čo?.. ty si pil?..čo tu kombinuješ..sakra, nato som ti volal?
- Dobre, poďme to rozobrať.. bol si u nej doma, a?.. čo sa vlastne stalo?
- Nič… o pol osmej ráno sme prišli k nej na byt,.. dali sme si tri pusy, a ja som zachrápal.. som ti povedal, že som bol na mol..
- A ona to povedala svojmu talianovi..a on začal vendettu.
- Ja ani neviem, či má priateľa.. doma nikto nebol.
- Jasné, že ťa nepozve k sebe, keď je frajer doma.
- Ale keď si tak spomínam.. keď som sa zobudil, tak už nebola doma, a..
- A čo??
- ..A ja som zobral všetkých 15 plyšových hračiek, čo mala po izbe, a poukladal som ich na postel tak, ako keby to bola jedna veľká ORGIA.
- Ako čo?
- ORGIA..chápeš?..každý s každým..alebo, každý každého..alebo..
- Akože… kto s kým?
- Už si presne nepamätám… medveď si to rozdával zozadu s prasaťom..hroch mal hlavu medzi roztiahnutými nohami zebry, a pravou prednou labou sa v rozkroku dotýkal malej ovečky,..na ktorú zozadu dorážal fúzatý kocúr, a spredu ju obťažoval veľký hnedý bobor…
- Biela ovečka..a hnedý bobor…mám tam hľadať nejaké asociácie?
- ..nič nehľadaj..to bola len taká „súkromná inštalácia“..ešte tam bol pestrofarebný had, omotaný okolo zúrivo súložiacich tuleňov..obidvaja v misionárskej polohe..a nejaké detaily k tomu.
- Detaily?
- ..bič v ruke prasaťa.. šatka, previazaná cez mikimauzove oči, a Alessandrine nohavičky značky Intimissimo, v zuboch čierneho vlka..
- A čo ešte?
- Potom som to všetko vyfotil.
- Čo?
- Digitálnym foťákom… bol pri posteli… a odišiel som z bytu.
- Ty si cvok.
- Ja som umelec, boha.. a.. vytvoril som celkom slušné kompozície.. z rôznych uhlov, a ták..
- A už si ju videl, odvtedy?
- Alessandru?.. nevidel..ale teraz ma napadlo..
- Že tu v byte, predtým, ako som sa tu nasťahoval..býval tu nejaký týpek..holanďan..
- A?
- No a on tu vraj predaval nejake drogy, sssakra…či tabletky,..proste nejaký shit…
- A teba si s ním pomýlili!
- Ale nestraš zasa, kurva!.. Dany, čo tu býva, povedal, že zmizol zo dňa na deň... možno dĺžil nejaké prachy, ..alebo tovar..sakra..
- No super..nudiť sa tam nebudeš.. informuj ma čo a ako, musím končiť, čau.
- Čau..
- ..a .. DÚFAM, ŽE MA NESKLAMEŠ! – dodal Koljajczyk, a zložil.
„Dúfam, že ma nesklaneš“..on je fakt cvok.. – Pomyslel som si - Vetu „dúfam, že ma nesklameš“, používal zásadne v situáciách, kde nemala význam. Bez toho, aby si to uvedomoval.
Prvý krát som si to všimol, keď som mu po polnoci na nový rok, na námestí v našom milom meste, predstavil mojich známych.. on ich rad radom objímal, a s úsmevom im šepkal do ucha „Šťastný nový rok! ..a dúfam, že ma nesklameš!“.
Nezabudnuteľný moment.
- ...nezabudnuteľný bude aj tento zajačik.. – pozeral som na jeho lesknúce sa oko – už chýba, len aby a mňa žmurkol.. SAKRAAA!, čo urobím?
V ruke mi zazvonil mobil.
Bola to Francine. Moja bývalá spolubývajúca, z bytu v Barcelonete. Z bytu, z ktorého sme ako nájomníci zmizli bez zaplatenia faktúr, a namiesto rozlúčky sme realitke poslali kľúč doporučene. Z Belgicka.
*
*
- Francine, kde si?!
- Ahoj, ..čo sa deje?
- Kde si, v centre?
- Som.. na terase v Ipose.. som ťa chcela zavolať, či si neprídeš dať kávu..
- Počúvaj!..príď prosím ťa okamžite ku mne domov.. je to vážne.. mám tu na zemi mŕtveho zajačika..fakt.. potrebujem, aby mi to niekto potvrdil.. môžeš prísť?
V telefóne bolo na chvíľu ticho.
- Kde presne bývaš?
- Joaquim Costa číslo 1, druhe poschodie, dvere A… z Iposy si tu za tri minúty.
- OK, hneď tam idem.
*
*
Francine Morfelli zaklopala na dvere môjho bytu, a spolu s malým spolužiakom z Čile, ktorého meno som si nepamätal, vošli dnu.
Okamžite som ich dotiahol do obyvačky.
- Teraz sa pozrite sem – ukázal som na mŕtveho zajačika – Čo tu vidíte?
Obidvaja nechápavo, ale synchronizovane, pozreli najprv na zajaca, potom na mňa, a potom na seba.
- Sa vás to pýtam preto, pretože potrebujem svedkov.
Malý spolužiak z Čile si zapálil, a pomaly podal cigaretu Francine, ktorá ju odmietla, pozerajúc na mňa.
- To je tvoj zajac? – spýtala sa Francine.
- Nepoznám toho zajaca.. nikto v byte nemá zajaca,.. ani sa tu nemal ako dostať.. keď som prišiel, dvere boli zamknuté.. jedine, že by priletel cez otvorený balkón..
- Záhada bieleho zajaca – Prehovoril malý spolužiak z Čile.
- To som chcel počuť – otočil som sa k nemu – ja som len chcel, aby ste mi potvrdili, že tu bol. Ja ho teraz chudáka odpracem.. ale zajtra, keď si na to opäť spomeniem, a bude sa mi to zdať, ako halucinácia, tak mam dôkaz, teda vás, že to bola pravda.
Bez toho, aby som čakal na odpoveď mojich svedkov, som obeť zabalil do zelenej igelitky s logom El corte ingles, a vykročil k dverám.
Francine, a malý spolužiak z Čile vykročili za mnou.
*
*
Moju nervozitu značne znížili dva poháre bieleho. Bol čas obeda, my sme pili, a malý spolužiak z Čile o jedle rozprával.
O tom, ako v jeho rodnej krajine idú na trh, a kúpia obrovskú rybu. Zásadne v celku.
Francine naňho nadviazala, hovoriac o jej profesorovi z Katalánskej filmovej školy CECC, ktorý sa počas prednášok hádže na kolená, a prosí svojích študentov spôsobom:
„ Prosím vás!..keď raz budete písať scénu do filmu, a napadne vás scéna, kde Ona a On sú na pláži, prebieha za nimi nádherný západ slnka, občas vyskočí nejaký delfín, a On jej do toho vyznáva lásku..VYSERTE SA NA TO! !! NECHAJTE FILM, A CHOĎTE ROBIŤ NIEČO ÚPLNE INÉ! ..PROSÍM VÁS!“Francine objednala ďalšie víno, a vytiahla ďalšiu historku z prestížnej filmovej školy v Barcelone.
Navrhol som, vypiť si na zdravie profesora, ktorý naozaj pochopil o čo tu ide, ale v duchu som aj tak rozmýšľal nad tým, čo nájdem na dlažbe v našej obyvačke dnes večer, keď sa vrátim z práce.
*
*
Môj čerstvý, a zatiaľ ešte nevyjasnený zážitok so zajačikom, som vyrozprával všetkým zamestnancom štúdia Magician.
Pozerali na mňa, ako na exota.
Aj napriek tomu, že potetované hlavy mali oni.
*
*
Mladá 18 ročná asi-modelka, sa oprela o pult.
Vedľa nej sa opreli ďalšie dve, z nich druhú som si tipol na určite-modelku.
- Môžem ti pomôcť? – profesionálne som sa k nej otočil, pripravený vydať zo seba maximum.
Maximum, aby od nás dotyčná slečna odišla potetovaná a opiercingovaná, ako sa na mladú modernú asi-modelku patrí.
- Chcela by som tetovanie.. – usmiala sa na plné ústa, a v dvojke vpravo hore sa jej mihol malý briliant.
Síce poškodzuje sklovinu, ale je sexi.
- Aha..výborne… a kde si chceš dať tetovanie?
- Na ktorú časť tela?
- Presne to som myslel.
- Tu – odstúpila ďalej od pultu, palec pravej ruky si vsunula za pás obtiahnutých riflí, a stiahla ich o pár centimetrov pod pás – tu by so to chcela..aby ho bolo vidieť, keď mám bikiny.
- Už chýbajú len dve veci – pomyslel som si – aby sa ma opýtala, či ju to bude bolieť, a aby mi povedala, že to bude zajac playboy.
- Tam to bude pekné – povedal som nahlas – a čo by to malo byť?.. máš už nejaký motív?
- Ja som dosť rozmýšľala…a chcela by som niečo originálne..
- Nó, a čo ťa napadlo? – nevedel som sa dočkať, kým vysloví to zázračné slovo, ktoré dnes vyslovili už tri pred ňou. To slovo bolo..
- Zajačik PLAYBOY!
- Hmm.. – môj tip bol 100-percentný.
- Chcem, aby bol malý, jednoduchý, celý čierny…
Bez slova som siahol po albume číslo 9, a takmer automaticky som ho otvoril na poslednej strane, značne ošúchanej od častého otvárania, kde bolo presne to, čo asi-modelka bude mať vytotované do svojej jemnej bielej pokožky.
- Presne! To je ono! – spokojne sa usmiala, a malý briliant v dvojke vpravo hore sa opäť blysol – a bude to bolieť?
- No,..bude, ale je to moment, naozaj.
- Koľko to trvá?
- Aj s prekreslením na kožu, a prípravou, nie viac ako 20 minút.
- A môžeš mi to urobiť hneď teraz?
- Ja ti to neurobím.. ale pozriem sa, či je niektorý tetovač voľný, počkaj chvíľu, dobre?
- Jasné.. – asi-modelka si začala s kamoškami listovať v albume tetovacích motívov číslo 9, a ja som vyšiel spoza pultu.
*
*
Na začiatku dlhej bielej chodby boli dvere s nadpisom: „kabína č. 2 – Walter“.
Z chrbta zákazníka, sediaceho v zložitej, a isto nepohodlnej pozícii, pred Walterom, sa na mňa škaredo pozeral zvláštny tvor, s pazúrmi na prstoch, v dlhom plášti, a s prehnane veľkými svalmi, ktoré neboli pokryté kožou.
Démoni, a ich rôzne verzie, majú medzi tetovavcími motívmi svoje pevné miesto. Ten, ktorý sa na mňa pozeral, a ktorému Walter práve dokončoval pazúry na mohách, by bez problémov postúpil medzi prvú trojku v súťaži „môj najväčší gýč“.
Walter sa ku mne otočil.
- Keď to skončíš, máš čas na jedno malé tetovanie? – otvoril som jeho agendu, ktorú mal na stole.
- Asi nemám, pozri na to.. ale keď je to veľmi malé, tak to nechcem..daj to niekomu inému.
- Walter – pozrel som naňho – poď na chvíľu von.
- Amigo, dám si vonku cigaretku, a pokračujeme, OK?
Amigo-zákazník, sediaci už tretiu hodinu v nepohodlnom predklone, a trpiaci ako ubožiak, súhlasne pokýval hlavou, rád, že si na 10 minút oddýchne.
Vyšli sme pred štúdio, Walter si zapálil, a otočil sa ku mne.
- No, čo si chcel?
- Nič, len že je to ďalší zajac playboy.. – prstom som ukázal na trpezlivú asi-modelku, ktorá svojím kamarátkam práve ukazovala nové fotografie v mobile.
- Ďalší playboy.. zúfalé... – Walter sa na ňu ani nepozrel - celé dni sa tu tetujú, samé sračky.. štúdio, kde sa spraví najviac tetovaní v Barcelone, ale VŠETKO samé sračky.. čím viac tetujem tie komerčné sračky, tým idem viac dolu, žiadny progres.. odkedy som tu, ešte som nespravil jednu celú ruku, alebo celý chrbát.. ale, niet dňa, kedy by som nevytetoval zajaca playboya.. – Walter sa pozrel smerom k trojici s mobilom – ktorá to je?
- Tá blondýna.
- V tričku bez rukávov?
- Hej.
- Nóó..tu niet o čom, máš pravdu – zasmial sa – povedz jej, že o pol hodinu ju čakám.
- Walter zahasil cigaretu. Spokojný, že po troch hodinách tetovania chlpatého chlapského chrbta, bude o chvíľu tetovať príjemné ženské lono. Potľapkal ma po pleci, a spokojný sa vratil k svojmu roztetovanému démonovi.
Tiež som chcel vôjsť dnu, keď mi zazvonil mobil.
- Ahoj Henry, čo chceš?
- Kde si, v robote?
- Hej, hovor rýchlo, mame tu zákaz telefonovať..
- Počúvaj, máš dnes večer čas?
- Čo potrebuješ?
- By som chcel,.. aby si mi spravil grafologickú analýzu..
- Tebe?..to je zbytočné..
- Nie mne, boha! ..jednej milej slečne, ktorú som spoznal, a nechala mi napísaný odkaz.. a ja chcem vedieť čo je zač.
- A čo je zač?
- To mi povieš ty!
- Aha.. a čo chceš počuť?
- Nesranduj, ..je to vážne..a inak, čo nové?
- No..je tu nová záhada..záhada bieleho zajačika…ale o tom až večer.
- Záhada bieleho zajačika?..to je o nejakej babe?
- To je dlhá história.. a tých zajačikov.. je tu nejak veľa zrazu, ale, keď už sme pri tej grafológii, vieš čo som včera zistil?
- Čo?
- Že Jeff Bezos má TAKÝ ISTÝ podpis, ako ja.
- Kto? Jeff Bezoz?..
- Jeff Bezos, boha..ty si ignorant..zakladateľ AMAZON.COM !.. úžasna charakteristika.. kreativita, kapacita analyzovať, logika, intuícia..
- Aha! ..a vieš čo som objavil dnes v hoteli ja?
- Čo?
- Že Monika Lewinsky sa narodila presne v ten istý deň a rok, ako ty.
- Monika Lewinsky?..noo..a čo tým chceš povedať?
- Nííč. .ale v ten istý deň a rok..
- To je možné..ale ja som nebol v Oval Office, a nie som slávny kvoli...
- Kvôli oralu v tom oval ofise – Henry sa bavil - By to bolo fasa..byť v Oval office, ale s Monikou Lewinsky..
- Dobre, večer to preberieme. Snívaj ďalej, čau.
- Čau..
*
*
Anskar, vyšiel zo svojej kabíny, a popiskujúc si melódiu „I’m a barbie girl“, prikráčal ku mne.
- Dnes tu máme plno..
- Hej..plno..
- Plno dobrých žien som myslel! – zasmial sa, ale okamžite zvážnel – ty si obslúžil túú.. volá sa Ivete.. túú, v krátkych modrých šatách.. s tými dlhými čiernymi vlasmi.. a ..
- Čo mala?.. piercing prsnej bradavky?
- Presne tá..
- Hej, ja.. hmm..tá bola faaakt trieda.. to sa nevidí každý
- A tu je jej ČÍÍÍSLO! – skočil mi Anskar do reči, a z náprsného vrecka bielej uniformy triumfálne vytiahol malý papier.
„Ivete – 610959410, gatita_iv@hotmail.com“.
Prekvapený jeho úspechom, som ho s neskrývanou závisťou poklepal po pleci, načo spokojný odišiel urobiť ďalší piercing pupku. Dnes už asi dvadsiaty.
David Basko si stiahol čierne latexove rukavice, a oprel sa o pult vedľa mňa.
- No čo, už si sa ukľudnil?
- Neviem.. rozmýšľam, čo nájdem večer doma.. vieš, ja mám veľkú fantáziu..
- Čo chceš nájsť?
- Čo ja viem..čo keď je to nejaký cvok.. večer tam hodí kohúta… podrezaného podľa nejakého čierneho rituálu..
- Najlepší spôsob, ako sa odreagovať, je…
- Je?..dať si pivo..?
- Nie – David Basko na mňa vážne pozrel – urobiť si piercing!
- Myslíš, že po ňom že budem kľudnejší?
- Jasné..mám to vyskúšane – Basko sa zasmial.
Nemal som dôvod mu neveriť. Bez toho, aby sa vyzliekol, bolo viditeľné, že to má vyskúšané asi osem krát. Šesť krát na tvári, a štyri krát na ušiach. K ôsmim viditeľným som pripočítal tie, ktoré boli pod šatami, a tie, ktoré už vybral, a prestal nosiť.
- A ktorý mi poradíš.. na začiatok.
- Tu niet nad čím špekulovať – položil mi ruku na plece – PIERCING JAZYKA,.. a pekne bez anestézie!
- Čo?.. prečo bez anestézie.. keď to všetkým robíš s lokálnym umrtvením, ..čo som ja, horší..
- Anestézia?.. sračky!.. piercing jazyka, a pekne bez umrtvenia, tak to robia profesionáli.
- Ale keď to bude bolieť, tak ja budem radšej sračka.. nemám s tým problém, fakt..
- Celý deň tu všetkým opakuješ, že piercing jazyka je moment, že to skoro vôbec nebolí, a že nebudú nič cítiť.
- Celý deň tomu neverím.
- Uveríš – David basko ma objal okolo pleca, a pomaly sme kráčali k dverám v strede bielej chodby.
Boris Vian, vo svojej knihe „ Et on tuera tous les affreux - ZABTE OŠKLIVÉ“ píše o detektívovi, ktorý objaví záhadnú kliniku, a pomaly zisťuje, o
čo tam ide. Báznivy profesor – vedec, tam vyrába-fabrikuje „krásnych“ ľudí. V momente som si spomenul na celý dej knihy.
- David, čítal si Borisa Viana? – zastavil som sa v dverách, a pozrel naňho.
- Nečítal. Ja si čitam komiksy. Najradšej mám Sin city.
Vidiac moju váhavosť, v takej samozrejmej veci, akou bol piercing jazyka bez lokálnej anestézie, ma môj baskický kolega postrčil dnu, a zavrel za sebou dvere.
Tie dvere, z ktorých mal o 10 minút výjsť jeden „krásny človek“.
*
*
(pokračovanie)
(predchádzajúce časti)
Sadomaso, fetiš a Tony.
Sadomaso, fetiš a Tony. (2.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (3.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (4.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (5.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (6.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (7.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (8.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (9.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (10.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (11.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (12.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (13.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (14.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (15.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (16.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (17.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (18.časť)
*
*
...a keď EŠTE chcete čitať, tak tu máte nejaké linky
--> začnite tým krajším.. .. ask Hef anything... *-) .. in english
--> brutal, brutal, brutal.. *-) .. in english
--> a keď toto hore bol brutal, ta čo už je potom toto? .. in english
