Sadomaso, fetiš a Tony. (24. časť)

Na párty, kde bolo osem chlapov, a len jedna žena, sa iné ako chlastať naozaj nedalo. Na ex som do seba hodil pohár sangrie, a s ďalším v ruke, som sa pomaly pohol k dverám. Z obrovských reproduktorov sa začal valiť najväčší hit skupiny Village people. „Vááááááj eem-sííí-ejj“ sa ozývalo celou ulicou Calle del Mar. Kultový videoklip skupiny, kde vedľa seba tancuje policajt, kovboj, indián, motorkár, vojak a stavbár, som dobre poznal. Dokonca som si pamätal, že ten stavbár mal na hlave aj prilbu. Zodpovedný stavbár.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
Obrázok blogu

Tou jedinou ženou na párty bola Cathy, učiteľka angličtiny.
Voľné víkendy trávila prebaľovaním plienok anglickým top menežérom, ktorí si na víkend odskočili za zábavou do Barcelony.
Za sladké libry znudených a vystresovaných menežerov, im Cathy pripravila nabitý program, ktorý okrem iného zahŕňal aj návštevu miestnych privátnych klubov, kde ich masér vyšľahal pekne do rúžova.
Na ich dnešnú párty na jej byte, ma dotiahol David Basko, ktorý sa zúčastňoval VŠETKÝCH párty na byte u Cathy. Ako jej osobný piercer.
Takisto ako ja ale netušil, že ta dnešná, bude mať hlavnú tému VILLAGE PEOPLE. Ako jediní sme prišli oblečení normálne. Pre svojích šiestich prominentných zákazníkov, Cathy zohnala adekvátne prezlečenia. Dvaja policajti v čiernych kožených uniformách, so stýlovými šiltovkami na hlave, a s dlhým obuškom za pásom, dvaja bikeri, v motorkárskej kombinéze, jeden kovboj v štýlovom klobúku zlatej farby, a stavbár, v montérkach a prilbe. Všetci spolu zúrivo tancovali v sále jej avantgardného bytu.
Indiánom nechcel byť nikto.
Cathy. S kompletne rozšírenými zreničkami, a pohárom martini v ruke, v ružovej latexovej minisukni, a obtiahnutom ružovom korzete s dlhou šnúrkou, bola neodolateľná.
Svojím zákazníkov s ľahkosťou zorientovala v ponuke bizarných nočných klubov, a znalecky vedela odporučiť presne ten pravý, ktorý daný zákazník potreboval. Poznala všetky, a vo všetkých poznali ju.
Služby, ktoré anglickým menežérom z vyššých príjmových vrstiev poskytovala, boli dokonale zorganizované. Od vyzdvihnutia na letisku v piatok poobede, cez dodávku obľúbených drog na párty a dohodenie hľadaného partnera či partnerky, až po špeciálne služby, ktoré poskytovala sama. Bola organizovaná lepšie, ako nadnárodné korporácie, ktoré riadili jej zákazníci, top menežéri.
Jej povesť sa v Londýne šírila rýchlosťou, ktorá spôsobila, že bez minimálnej reklamy a snaženia, mala víkendy obsadené na niekoľko mesiacov dopredu.
Doliala si martini, a otočila sa k menežérovi-zákazníkovi, ktorý sa ako jediný rozhodol, že dnes bude „stavbárom“. Koketne ho pohladila po plešine, a nasadila si na hlavu jeho žltú ochrannú prilbu.
Usmial sa na ňu. Malou kelňou, pochádzajúcou z detskej súpravy „malý stavbárik“, ktorú Cathy kúpila v starom hračkárstve na ulici Banys Nous v gotickej štvrti, rozdeľoval kokain priamo na stole. Po nádherných čiarkách ktoré vytvoril, si kelňu zasunul do zadného vrecka nohavíc, rozhodnutý, že si ju odvezie do Londýna.
Stavbár porcoval, policajti, bikeri, kovboj, Cathy a David Basko si podávali zlatú trubičku, a pekne po jednom sa prestriedali pri stole. Ja som nezúčastnene stál pri vchode, a dopíjal ďalší pohár sladkej industriálnej sangrie.
*
Do obyvačky jej bytu, sa vchádzalo priamo z chodníka. Takých bytov, ako ten jej, boli tu, v štvrti Barceloneta, desiatky. Počas dňa sedeli staré susedky na stoličke, na chodníku pred domom, a cez otvorené dvere pozerali televízor. Bežný obraz jednej milej dekadentnej štvrti, ktorá bola zároveň aj jednou z najoriginálnejších.
David Basko stál predo dvermi, a spolu s menežerom-dnes-policajtom, fajčil joint.
- Chceš? – povedal priduseným hlasom, snažiac sa vypustiť z pľúc čo najmenej.
Záporne som pokýval hlavou, a otočil sa k policajtovi. Pozeral na mňa, vysmiaty, spokojný, zabalený v čiernej koženej uniforme. Na vyholenej hlave mal koženú policanú šiltovku, a pod nosom dôsledne zastrihnuté úzke fúziky, ktoré končili až dole na brade. Zodvihol pred seba pohár, a naznačil mi, že si chce pripiť.
- Na zdravie! – kľudne som si s ním štŕngol, a napadlo ma, či sa mu v kožených rukaviciach nepotia ruky, vzhľadom nato, že už začal júl.
- Á! Hovoríš anglicky? – opýtal sa ma tenkým hlasom.
- No..hej – dopil som asi desiaty pohár sladkej sangrie.
- Tak mi prelož, čo sa ma pýtal on – ukázal na Davida Baska, ktorý sa dusil od kašľu, ale aj napriek tomu nehcel z pľúc vypustiť ani molekulu.
- Čo si mu chcel povedať? – pobúchal som Baska po chrbte.
- Boha!.. to je sííla.. Cathy vždy donesie niečo extra.. – utrel si zasĺzené oko – ja som mu len vysvetľoval, že podobné, ale o niečo hrubšie fúzy, má aj Lemmy z Motorhead.. a že je môj idol.
- Aha,.. a to si mu vysvetľoval v angličtine?
- Hej.
- Hmm, tak to som zmeškal.. vieš že tvoju angličtinu môžem počúvať dlho.. a kto je tvoj idol? On? – ukázal som na menežéra-dnes-policajta.
- Lemmy! Spevák z Motorhead, kurva!
- Á… tak..
Preložil som Baskove pozorovanie-porovnanie menežérovi-policajtovi, a sledoval, ako pár metrov od nás parkuje policajné auto. Patrilo naozajstnej polícii.
Pieseň „In the navy“, ktorá začala hrať, angličana úple zhypnotizovala. Zbytok jointa zahodil na zem, podal mi svoj drink, a s úsmevom od ucha po ucho vtancoval dovnútra. Okamžite sa zaradil medzi ostatných, do tancujúceho„vláčika“, ktorý krúžil okolo stola. Na stole tancovala Cathy, mávajúc nad hlavou vibrátormi, ktoré držala v rukách. Spolu s Baskom sme s otvorenými ústami sledovali jej tanečnú choreografiu, niečo na polceste medzi avantgardným moderným scénickým tancom, a navigovaním lietadla, krátko po pristáti. Bolo mi jasné, že toto je jeden z momentov, ktorý sa len tak ľahko nezopakuje, a ktorý mi nikto nebude veriť.
Zábava, ktorá sa strhla v jej malom, ale hypermodernom byte, bola ideálna na priamy prenos pre MTV, program by sa mohol volať „disco bizzare“, a ja som začal chápať, prečo všetky dobré ženy, ktoré poznám, chodia tancovať len na gay diskotéky.
Zaujal som strategickú pozíciu, opretý o malú kuchynskú linku.
Bola úplne zaprataná chlastom. Pre anglických menežerov, dnes policajtov, kovbojov a stavbárov, to nebolo nič. Meter štvorcový značkového chlastu bol len zlomkom toho, čo za tri dni minuli na drogy.
Prechádzal som od drinku k drinku, keď ku mne Cathy dotancovala. Namierila na mňa oboma vibrátormi, ktoré ešte stále držala v rukách.
- Keby si chcel nejakú masku, alebo kostým, tak v spálni sa nejaké nájdu – ukázala na dvere do spálne.
- Kostýmy? – pozrel som zblízka do jej rozšírených zreničiek. – Á.. už chápem.
Chápal som pomaly. Sangria s koňakom a whiskey, začala účinkovať.
- Keby si videl, akí sú chudáčikovia vystresovaní, keď prídu v piatok poobede – Cathy ukázala na svojích zákazníkov, tancujúcich choreografiu, ktorú im pred chvíľou ukázala – a čo s nimi urobí víkend U MŇA! – spokojne sa usmiala.
- Vidím.. urobí zázraky.. sú spokojní, ako malé deti, zdrogovaní ako staršie deti, a zožratí, ako ešte starší.. Chcel by som vidieť tú depku, ktorá ich chytí, keď pozajtra ráno nabehnú do svojích nadnárodných ofisov, a s vážnou tvárou si vypočujú, aj keď upravenú a sexi, ale vážnu sekretárku, alebo svojho, tiež upraveného a tiež sexi, asistenta. Tiež sa budú tváriť úplne vážne.
Potom ich napadne, ako je možné, že prežili, potom, čo do seba tri dni v kuse pchali drogy a nonstop slopali, zásadne konské dávky. Budú rozmýšľať, ako je možné, že prežiješ ty, a či sú všetky tvoje víkendy také, ako tento. V duchu sa budú vzrušovať nad tým, ako ich vyšľahal ten masér.. CATHY! JE MI NA HOVNO!.. KURRRVA! KDE JE WC?
Cathy ma nevnímala. Kývala sa spokojná, v rytme hudby, a sledovala „svoje deti“, ktoré zajtra na obed s boľavými hlavami odletia domov do svojho Spojeného kráľovstva.
Vošiel som do spálne, zavrel za sebou dvere, a vyvalil sa na obrovskú posteľ.
Ľavú nohu som spustil na zem. Zabralo. Uzemnenie zabralo vždy. Počas viacerých rokov som ho pravidelne trénoval na internáte v Banskej Bystrici, ulica Trieda SNP 53. Bola to len otázka cviku. Ten som nepochybne mal.
Pomaly som otočil hlavu doľava. V otvorenej zásuvke bolo priesvitné igelitové puzdro, a v ňom svietiaci vibrátor. Siahol som po ňom.
Zblízka som si ho obzrel. Boli tam ešte ďalšie dva, tiež v priesvitných igelitových puzdrách.
Otvoril som ďalšiu zásuvku. Vybral som ďalšie dva vibrátory, a položil ich na posteľ k trom predošlým.
V očakávaní ďalšieho prekvapenia som otvoril najspodnejšiu zásuvku.
Bol tam opasok, čierny kožený opasok. Napadlo ma, že to asi nebude obyčajný opasok.
Keby bol obyčajný, visel by v Cathynej skrini, medzi ostatnými opaskami.
Pomaly som ho vytiahol von. Na širokom čiernom opasku bol pripevnený veľký umelohmotný penis. Z tvrdej gumy.
Pomaly som sa posadil na posteľ.
Chvíľu som pozeral na opasok s megapenisom. Všetkých päť „normálnych“ vibrátorov som, som položil vedľa seba na stolík pri posteli, a jeden po druhom som ich pozapínal. Začali ticho hučať a kmitať vedľa seba. Zaujímavý pohľad. Všetky mali funkčné baterky, presne ako ich majiteľka Cathy.
Opásal som si opasok s megapenisom, a úplne hotový som sa vyvalil na chrbát, krížom cez veľkú posteľ. O menej ako dve minúty, som už sníval sen.
Bol som v byte na desiatom poschodí. Pozrel som na hodinky. Bolo neskoro, vedel som, že sa musím ponáhľať. Vybehol som z bytu, bral som schody po troch, a vybehol som na ulicu. Na zastávke autobusu nebol nikto. Kývol som na prichádzajúce taxi. Naskočil som dozadu, a hystericky som kričal na šoféra.
- Rýchlo! Rýchlo, štrašne sa ponáhľam!
- Jasnééééé – zasmial sa, a pomaly sa otočil ku mne.
Zmrzol som. Namiesto ľudskej hlavy, mal hlavu vysmiatého slimáka.
* Zobudil ma obrovský smäd. Ležal som na gauči, v obyvačke u Davida Baska. Nevedel som, ako som sa sem dostal, ale vedel som, že v jeho chladničke sa vždy najde nejaká minerálka. Vložil som hlavu do otvorenej poloprázdnej chladničky, a rukou som privrel dvere.
- Čo ti drbe? – počul som za sebou chrapľavý hlas Baska, ktorý sa dostavil ku svojej chladničke, s podobným úmyslom, ako ja.
- Dobré ráánko – vytiahol som hlavu zo štýlovej chladničky zanussi, a podal som mu krčah s vodou.
Priložil si ho k pokrčenej tvári, a riadne si odpil.
- Ty si včera vyzeral – podal mi vodu, a vytiahol z chladničky biely jogurt.
- Ako som sa tu dostal?
- Doviezol som ťa taxikom. S tým opaskom, to bol dobrý nápad.. ten stavbár si ťa fotil asi pol hodinu.
Neprekvapilo by ma, keď ťa uvidím v nejakej reportáži hard-core časopisu.
- Boha!..
- Ale ja som ťa zachránil.. narval som ťa do taxika, a dotiahol až sem.
- Dík, si kamoš… kurva, keby si ma neodtiahol.. neviem neviem.. riadna zverina, odviazaní menežeri..
- A ten opasok, čo si mal okolo pásu.. ten už bol v jednom časopise.
- V akom časopise?
- Spýtaj sa Cathy, ona ti to ukáže.. nafotili s ňou reportáž, teda.. s ňou, a s opaskom.. pre jeden stýlový porno časopis, v Californii. Je tam ona, oblečená len v opasku.
- Oblečená v opasku?.. tak to bude dobrá reportáž.. a čo s ním robí?
- Obšťastňuje nejakého kovboja, či bikera.. také dačo..
- Aha..
- Ale tá kolekcia zapnutých vibrátorov na nočnom stolíku, to bolo cool! – Basko sa dobre bavil – celé to bolo cool! A 30 metrov od jej bytu, na rohu Calle del Mar, je polícia.
- Hmm... máš pravdu, dobrá akcia..kurva, teraz už len rozchodiť to bolenie hlavy..
- V aute si otvoríš si okno, a vystrčíš ju na vzduch. Do Pamplony ťa to prejde. Tam treba byť fit.. až tam bude AKCIA!
- Nebudem piť, ani keby mi platili… kto ešte ide?
- Walter, príde o chvíľu. A možno Henry.
- Super – podal som vodu Baskovi, strčil som hlavu späť do chladničky zanussi, a privrel som dvere.
*
Prvý prišiel Henry.
- Nó.. som počul, že máš rád opasky – pozrel na mňa – tak som ti jeden priniesol.
- Opasky? – pozrel som naňho – ake opasky?
Henry mi podal skrútený opasok z hnedej kože.
Pomaly som ho roztočil. Prvotriedna kvalita. Z vnútornej strany mal zips, ktorý otváral dvojité dno.
Tajné „vrecko“ sa tiahlo takmer celým opaskom.
- Kde si k nemu prišiel?
- V hoteli, zabudli ho na izbe dvaja kolumbijčania.. odišli minulý týždeň..
Zazipsoval som vnútorné vrecko.
- Dík.
- Poďakuj kolumbijčanom.. zasmial sa - a pozdravuje ťa Noelia, včera bola v hoteli. Spravila nejake ďalšie fotky, a ukázala čo už vyrobila.. je to SUPER, bude to na nerozoznanie..
Z kúpeľne vyšiel David Basko, a zvítal sa s Henrym.
- No čo? Ideme?
- Nejdem nikde – Henry mu potriasol rukou – ostavam tu, mám tu NIEČO rozbehnuté.. hotel je PLNÝ žien, a ja by som bol cvok, keby som to teraz nevyužil.
Podľa herpesu, ktorý mal na hornej pere to už zjavne aj využíval, tak som si to myslel ja.
- Si pamätáš, ako sme rezervovali len pre dievčatá? – otočil sa ku mne - ..tak sa príď pozrieť na recepciu.. to je RÁÁÁJ.. – spokojne sa usmieval, od ucha k uchu, zatiaľ čo ja s Baskom sme jeho herpes pozorovali zblízka.
- Tak tomu verím – položil som mu ruku na plece – keď prežijem Pamplonu, a tie býky, čo ma budú naháňať po uliciach, tak sa tam stavím, sľubujem.
- Dobrý opasok.. požičaj mi ho – otočil sa ku mne Basko, keď si všimol jeho dvojité dno.
Podal som mu ho. Sadol mu akurát, ako keby ho nosil odjakživa.
*
Basko naštartoval.
Starý citroen CX 25 Prestige, rok výroby 87, a kúpený v belgicku za rovných 1000 euro, pomaly zodvihol najprv prednú, a potom zadnú nápravu.
Walter sa vyvalil na obrovskom zadnom sedadle, ja som do autorádia zasunul CD od Manu Chao, a nastavil otvor klimatizácie priamo na moju boľavú hlavu.
Do Pamplony to bolo necelých 450 kilometrov.
Basko zastavil hneď po dvadsiatich.
Vybehol z auta, a opretý o zvodidlá diaľnice AP 2, Barcelona – Lleida – Zaragoza, grcial do priekopy.
Cez pootvorené okno som mu podával kleenex. Po kleenexe fľašu s vodou, po nej opäť kleenex.
Prešlo asi desať minút, a ja som znova podával kleenex. Tentokrát Basko len spustil okno.
Začal som ho utešovať, že chýba už len necelých 420 kilometrov, a že premávka je slabá, a…
Pozrel na mňa. Bez slov som pochopil, že aj napriek môjmu úbohému stavu to budem ja, kto nás do Pamplony odvezie.
Predchodcu Citroena CX 25 Prestige preslávil Fantomas, a tak som si v duchu predstavoval, ako ho riadim so zelenou maskou zeleného zloducha na tvári, prenásleduje ma roztržitý policajt, a ja s mini-úsmevom na perách vysúvam krídla, a v spätnom zrkadle sledujem najprv jeho údiv, a potom jeho zlosť nad tým, že som mu zasa unikol.
Tentokrát som neunikol.
Policajná hliadka nás zastavila tesne pred Zaragozou.
Zobudil som spiaceho Baska, ktorý pripomínal zombie, a nechal som spať Waltera, nevediac, či jeho víza ešte platia, alebo už prešli tri mesiace, a je tu načierno.
Policajt si pomaly obišiel naše auto, a zastavil sa pri mne.
Podal som mu pas, a môj slovenský vodičský preukaz, ktorý som dostal ako 17 ročný.
Chvíľu si ho obzeral, odišiel do auta, a vrátil sa spolu s kolegom.
- Ľutujem pán vodič, ale váš vodičský preukaz nie je platný. Pre jazdenie po Španielsku si ho potrebujete homologizovať, a to …
- Čo to kecaš? – vyšlo zo mňa bez rozmýšľania.
Basko sa na mňa zhrozene pozrel, uvedomujúc si, čo bude následovať. Policajt sa na mňa prísne pozrel, a vytiahol pokutový blok.
- S vaším vodičským preukazom je to to isté, ako keby ste riadili bez neho. Pokuta je 300 euro. Chcete ju uhradiť na mieste?
- Čo? Kurva! Akých 300 euro? Za čo? To je vtip?
Situácia sa zhoršovala, Basko pozeral von oknom, policajt začínal byť nervózny, ja ešte viac.
Podal mi pokutový blok, môj pas, a môj vodičský preukaz.
- Vy riadiť nebudete – ukázal na mňa. – Je tu iný šofér, alebo odstavíte auto?
- Tak toto je fakt v prdeli! – začal som hlasito nadávať v mojom materinskom jazyku, ktorému policajt doslovne nerozumel, ale bolo mu jasné, že ho nechválim.
Basko si pomaly vystúpil z auta, a pobral sa k miestu pre vodiča.
Druhý policajt si ho nedôverčivo prezeral, a postavl sa mu do cesty.
- Všetci sa postavte k autu, a dajte ruky na kapotu!
- Čo? – pozrel naňho Basko.
Policajt zabúchal na okno, a naznačil Walterovi, aby si vystúpil. Ten bez slova poslúchol.
- Ak máte nejaké drogy, hašiš, alebo hocičo, odporúčam vám to položiť tu na kapotu, a odídete bez problémov. Keď neodovzdáte, a niečo u vás najdem, máte PROBLÉM! – policajt stál asi 20 centimetrov od Baskovho ucha.
S boľavou hlavou, som v duchu policajta obdivoval, ako ho tak presne odhadol. Nemal som ani šajnu, či teraz Basko niečo má, ale.. ale takmer vždy NIEČO mal.
Policajt si prezrel naše peňaženky, vaky, a príručnú tašku, ktoré sme položili na kapotu. Postupne nás jedného po druhom prešacoval, vliezol do auta, a po chvíli z neho vyšiel.
- Vezmite si veci, a VYPADNITE!
Vypadli sme za tri sekundy.
Basko dupol na plyn, a so spotenými rukami na volante sa zaradil do jazdného pruhu.
- No do boha! .. tak toto je cesta.. krista! 300 euro pokuta.. to je radosť! – siahol som po pokutovom bloku, a začal som lúštiť policajtové písmo.
- Kurva, ale mi odľahlo – otočil sa ku mne Walter.
- ?
- Víza mi skončili pred štyrmi mesiacmi.. kurva, to bolo šťastie, že mi nepozrel do pasu..
- Hmm.. môj síce kontroloval – pozeral som na diaľnicu pred seba – ale tiež si nevšimol, že moja posledná pečiatka o vstupe do Španielska je z januára…
Ďalej som sledoval pokutový blok, až kým sa moje pery rozšírili do veľkého úsmevu. Začal som sa smiať, spokojne a nahas.
Basko s Walterom na mňa nechápavo pozerali.
Pochopili až vtedy, keď som im ukázal pokutový blok, a v ňom kolonku „štát“, kde bolo napísané SLOVINSKO.
Pokutu som spokojný roztrhol na dve rovnaké časti, a cez okno som ich vyhodil do vetra.
- To boli fakt amatéri – povedal Basko, ktorý bol až doteraz podozrivo ticho. – Nenašli mi NIČ! – zahlásil, a sledoval cestu pred sebou.
- No – nahol sa dopredu Walter – a ČO ti mali nájsť?
- Na takú PÁRTY si predsa treba niečo doniesť – Basko sa zatváril dôležito, a pohladkal si opasok.
Pozrel som naňho. Opasok ktorý zabudli v hoteli kolumbijčania, a ktorý nám dnes ráno doniesol Henry, bol naozaj o niečo „plnší“, ako keď som ho mal ráno v ruke.
Hneď mi došlo, že zachránil Baska pred poriadným prúserom, a nepriamo aj mňa. Vysvetľovať nasranému policajtovi, ktorý prichytí môjho spolujazdca s opaskom plným kokaínu, že ja mám naozaj radšej Svätovavrinecké z pivnice Tibava, okres Sobrance, by asi vyznelo dosť nepresvedčivo.
*
Správa, ktorú prijal môj mobil, ma príjemne paralyzovala.
„zajtra vecer som v pamplone.kde sa stretneme?ciao.beso.alessandra“.
- Tak. Každý má v živote to, čo si zaslúži… a ja si zaslúžim stretnúť najkrajšiu talianku, akú som v živote videl… a ktorej som spravil súkromnú inštaláciu.. – spomenul som si na orgiu plyšových hračiek, ktoré som naaranžoval v jej posteli potom, čo som sa tam raz ráno náhodou zobudil. – Naozaj si to zaslúžim??
Bez upozornenia som z prehrávača autorádia vyhodil baskov Motorhead, zasunul som tam znova CD Manu Chao, a spolu s ním som nahlas spieval „ king of the bongo, king of the bongo, I’m the king of bongo, baby!“
Basko s Walterom ma bez slov počúvali, zatiaľ čo sa Citroen CX 25 Prestige, so zapnutými žltými svetlami, pomaly vnoril do ulíc mesta, kde sa celých 9 dní mala odohrávať jedna z najväčších a najbrutálnejších masových párty v Európe.
*
*
(pokračovanie)
(predchádzajúce časti)
Sadomaso, fetiš a Tony.
Sadomaso, fetiš a Tony. (2.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (3.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (4.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (5.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (6.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (7.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (8.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (9.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (10.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (11.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (12.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (13.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (14.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (15.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (16.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (17.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (18.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (19.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (20.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (21.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (22.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (23.časť)
*
*

Jan K. Myšľanov

Jan K. Myšľanov

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSFT s.r.o.videoblog2008200720062005s OKS na večné časy a nikdy inzúrivá fikcia

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,077 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

142 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

91 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

105 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu