Bratia a sestry, Degenerujte!

Do Iraku sa ďalej dováža „demokracia západneho typu“ a z Iraku sa ďalej vyváža lacná iracká ropa. O Zbraniach hromadneho ničenia, ani o prepojení Saddáma na útok v New Yorku dnes už nepočuť ani v humoristickej relácii na lokálnej TV. Misia „Iraqui Freedom“ sa medzičasom jemne premenovala na „Free Iraqui Oil“, a podľa výsledkov a spôsobu boja sa Iraku už nehovorí Irak, ale Vietraq. Začína mať totiž dosť podobné znaky, ako mala americká misia vo Vietname.
Počet civilných obetí sa takmer zdvojnásobil. Nepríjmne to dokazuje grafe na web stránke Iraq Body Count

Degenerácia v prebytku

Zatiaľ čo my degenerujeme v prebytku, a správy typu – „US forces kill 9-year old Hadil Walid Mujed Mitaab during raid at 2:30am“ s nami už ani nepohnú, spomínané „US forces“ sa všetko zabíjanie civilistov snažia zhodiť na „teroristov“, prípadne ospravedlniť tým, že „civilisti sú ranení alebo zabití zatiaľ čo sa koaličné sily snažia očistiť Irak od teroristov“.
Okrem teroristov očistia Irak napríklad aj od 15 žien (medzi nimi aj jedna tehotná) a nejakého dieťata (11/oktober 2007, miesto Thar Thar), dennnodenne, a po celej krajine. Oficiálna štatistika o civilistoch zabitých vojakmi US forces a všadeprítomnými žoldniermi firmy BlackWater „ochraňujúcimi diplomatov“ je desivá.
Október 2007 – 96 mŕtvych civilistov, z toho 23 detí.
September 2007 – 108 mŕtvych civilistov, z toho 7 detí.
August 2007 – 103 mŕtvych civilistov, z toho 16 detí.
Júl 2007 – 196 mŕtvych civilistov.

Len za posledný polrok je to viac ako 600 mŕtvych, zabitých armádou USA.
Neprekvapuje ani to, že po masakrách civilistov sa niektorí vojaci vrátia domov s ťažkou traumou, a rozhodnutí všetkým povedať, čo sa pri tom „vývoze demokracie“ skutočne deje.




Božie mlyny


Osobne si ani nemyslím, že božie mlyny melú pomaly.
Viacerých vojnových štváčov už zomleli - od španielskeho Aznara (čo som si v Španielsku osobne vychutnal), cez Blaira, až po Dzurindu. Niektorí z nich mali aspoň toľko sebareflexie, že ustúpili do pozadia, aby svojej politickej strane ešte viac neublížili. Treťoligový „líder“ Dzurinda je na slovo sebareflexia hluchý.
(Nepochybne dobrá správa pre ľavicu na Slovensku).
Dobrá správa je aj tá, že vyššie spomenutých ex-lídrov pred pár týždňami nasledoval aj bývalý austrálsky pravicový premiér Howard (toho nezvolili voliči ani len vo vlatnom volebnom obvode, ako vôbec prvého v histórii krajiny), a hneď za ním sa pobrala aj poľská dvojička Kaczyński. Noví premiéri v Australii aj v Poľsku okamžite po zostavení novej vlády oznámili, že vojakov z Iraku sťahujú.


Otázka na záver


Prečo to tu teraz vyťahujem? No, som naozaj rád, že okupačné vojská armády SR konečne z Iraku odišli, ale tiež si myslím, že „zásluhy“ naších síce treťoligových, ale politikov, zvlášť tých s krvavými paprčami treba pripomínať. Medzi hlúpymi a nepodstanými kauzami ako sú vinica nad Bratislavou, či zdedený pozemok na Spiši, či výkup/vyvlastnnie pozemkov pri stavbe diaľnic pri ktorých nie sú mŕtvi, by mohli jednoducho zaniknúť, či byť zabudnuté.


Tip na záver


V ďalších týždňoch budú mnohí degenerovať v prebytku. Mnohí naši politici budú degenerovať aj s maslom na hlave, a niektorí aj s krvavými paprčami.

Byť Dzurindom, tak so sebou vezmem aj Kukana, a idem spolu s ním na svoj zdedený pozemok na Spiši okopavať zemiaky.


súvisiaci článok: Okupačné vojská – Čelom vzad!