CK BUBO? komunisti, marxisti, boľševici!

Fico ide na Kubánsku ambasádu, aby sa zúčastnil osláv 49.výročia Kubánskej revolúcie.
Denník SME to komentuje - Fico ide osláviť prevrat kubánskych komunistov.
Denník SME má svoje jasné ideologické smerovanie, a jeho majitelia svoje preferencie, ktoré si my "prečítame" cez redaktorov. Reakcie slovenských novinárov, ako aj niektorých "diskutabilných" neziskoviek mi pripadajú smiešne, najmä keď to porovnám so zahraničím.
Keď bol pri moci prezident François Mitterrand, nemal problém osobne pozvať Fidela Castra na oficiálnu návštevu Francúzska, a žiadny oborvský problém v tom nikto nevidel. Asi je scestné porovnávať myslenie a rozhľad štátnika svetového významu s majiteľom denníka v postkomunistickej krajine, resp. redaktora, ktorý píše "ako treba".
*

Hneď vedľa článku o Ficovi je reklama, tzv. e-target, v ktorej sa vám objaví text:

"Kuba na mieru s CK BUBO
Najväčší predajca ciest na Kubu v SR!
Veľký okruh alebo All Inclusive pre Vás!"

Ale veď predávajú letenky na Kubu!
Minulý rok ich dokonca cestovná kancelária predala toľko, že im Kubánska ambasáda povolila vydávanie víz!
Podľa "lokálnej logiky", teda logiky mnohých čitateľov/diskutérov na SME tým asi podporujú krvavú diktatúru a napomáhajú porušovaniu ľudských práv. Presne tak ako aj premiér, ktorý si na recepcii na ambasáde dá poldeco rumu, a dostane do daru krabicu kvalitných cigár. Ááá, Ešte som zabudol, označenie boľševici-komunisti-marxisti patrí k tomu. *-))

Sám v tom mám zmätok, pretože CK Bubo predáva zájazdy aj do USA.. hmm. no neviem.Teraz si spomínam, že jeden môj dobrý známy bol so spomínanou cestovkou dokonca v Severnej Korei! Môj dobrý známy je právnik, sám sa dokonca priznáva k tomu, že je "modrý khmér", alias presvedčený pravičiar! No toto je chaos!
Je to jasné.. CK Bubo sú boľševici, podporujúci tie režimy čo...
*

Aby tu nevzniklo nedorozumenie, (ku ktorému tu často dochádza),tak si to vysvetlime jasne. CK Bubo pokladám za jednu z tých lepších slovenských cestoviek, a toto čo som napísal vyššie je len "modelovou situáciou" ktorá vzíde v hlave niektorých domýšľavých čitateľov SME, známych z diskusií k článkom.
CK Bubo osobne odporúčam, a ich zájazdy po Kube budú určite stáť zato.
koniec disclaimera.
*

Na 8. január 1959 si v kubanskom denníku Gramna spomína aj Comandante en Jefe - Fidel Castro.

Okrem spomienok na udalosti spred polstoročia, ma skôr zaujala jeho poznámka o tom, že práve v týchto dňoch vychádza v jednom prestížnom americkom vydavateľstve kniha "Cien horas con Fidel", alebo po našom "Sto hodín s Fidelom".

V španielsky hovoriacich krajinách sa kniha v roku 2007 stala bestsellerom, ale jej americké vydanie má iný, politický význam.
Jej autorom nie je Fidel, ale noivinár Ignacio Ramonet, okrem iného vydavateľ francúzskeho magazínu Le Monde Diplomatique. Knihu rozhovorov písal počas fidelovho pobytu v nemocnici v rokoch 2003 až 2005, a podľa kritikov síce Fidelovi dával aj nepríjemné otázky, ale svoje ProCastrovské ľavicové sympatie sa ani nesnažil skryť.
Na druhej strane, nejde ani o knihu napísanú nekritickým obdivovateľom.

Kritika si všíma skôr fakt, že zo 626 strán textu, je problematike ľudských práv venovaných len 10 strán, a 42 strán bolo "identifikovaných" ako prepisy starších Fidelových prejavov.

Za najväčší úspech kubánskej revolúcie Castro považuje ich zdravotnú starostlivosť.
V detskej úmrtnosti sú hneď po Kanade s najnižšími číslami.
"..Najnižšia v našej hemisfére.. od USA po Patagóniu".
Vyzdvihuje 70 000 doktorov, z ktorým veľké množstvo v rámci propagácie revolúcie ošetruje chudobných v kroajinách Južnej Ameriky, spomína na 20 nemocníc v Bolívii, ktoré zariadila Kuba.

Časopis Forbes pred časom zaradil Castra medzi najbohatších ľudí na svete, s "predpokladaným" majetkom 900 miliónov dolárov.
Fidelova odpoveď bola, že ak mu dokážu len jeden dolár, ktorý má uložený v nejakej banke v zahraničí, okamžite abdikuje.
Hmm.. pri tom ohromnom počte jeho nepriateľov, denníkov, celých organizácii/nadácii, kči dokonca vlád, ktoré po ničom inom netúžia.. a ten Fidel sa stále drží..
*

Castrovu "legendu" vytvoril novinár H.L.Matthews v troch po sebe idúcich článkoch v New York Times v roku 1957. Kniha "Sto hodín s Fidelom" bude asi jej záverečnými úvodzovkami.