Časť blogov je nudné nostalgické spomínanie na spolubojovníkov, s ktorými poriešil revolúciu, (pripomínajúce spomínanie môjho starého otca, ako pod vedením generála Svobodu prešli z Buzuluku do Prahy), ale väčšina komentuje aktuálne udalosti.
V Úvahach Fidel väčšinou komentuje udalosti v Južnej a Strednej Amerike, ako aj situáciu u najväčšieho nepriateľa Kuby, Spojených Štátov. Tiež situáciu v Miami, kde sídli najväčšia protikubánska opozícia.
Je to cekom prirodzené, pretože vzťahy medzi krajinami Južnej Ameriky a Kubou boli veľmi dobré aj pred rozpadom komunistického bloku v Európe. Na rozdiel od krajín ako Česká republika, ktorá dnes na Kubu vysiela zástupcov „neziskových organizácii“ s dolármi pre disidentov, susedské krajiny ako Venezuela, Brazília, Argentína, Bolívia a ďalšia, majú s Kubou naďalej normálne vzťahy, zahŕňajúce výmenu lekárov a učiteľov.
Rozhorčuje nad tým, že justícia v USA prepustila na slobodu terorirstu Luisa Posadu Carrilesa , ktorý sa medzičasom priznal k atentátu na kubánske lietadlo, pri ktorom v roku 1976 zahynulo 73 cestujúcich, či k bombovým útokom na kubánsku ambasádu v Portugalsku, alebo kultúrne centrum Kuba-Kostarika.
Veľa úvah sa venuje Venezuele, jej ľuďom, a Chavezovi. Venezuelčanov Fidel prirovnáva k „národu pod paľbou“.
Opisuje, ako sa po rozpade ZSSR upevnili vzťahy s Venezuelou, ako Chaveza na ich stretnutí žiadal, aby si dával väčší pozor na možné atentáty (Fidel, ako človek ktorý ich niekoľko prežil vie o čom hovorí).
Uvažuje o tom, ako sa Spojené Štáty snažia dostať pod svoj vplyv Venezuelu, vďaka jej ropným rezervám.
Komentuje dávnejšiu návštevu Jána Pavla II. Na Kube a jeho odkaz o „ Globalizácii Solidarity “ (Už vidím, ako teraz pri slove SOLIDARITA mnohí mladí slováci škrípu zubami). To, čo dnešný svet potrebuje, je naozaj „Globalizácia Solidarity“, a teda spravodlivejší svet, kde človek bude človeku bratom, a kde sa výdobytky vedy nevyužívajú na službu smrti, ale na službu zdravotníctvu, a pre život…
Viac ako 500 mexičanov zomrelo tohto roku, počas pokusu o ilegálny prechod hraníc do USA. Za posledných 13 rokov sa počet mŕtvych odhaduje na 5000.
Komuntuje aj nedávny summit iberoamerických štátov v Santiago de Chile, kde kráľ Juan Carlos vystúpil proti Chavezovi.
Chavezova kritika Európy bola zničujúca. A pritom to bola Európa (Španielsko), kto chcel dávať lekcie.
V slovách Daniela (Ortegu), a Eva (Moralesa), bolo cítiť Sandina a tisícročné kultúry našej hemisféry… zatiaľ čo prejav prezidenta Salvadoru nútil k zvracaniu. Kapitalizmus je systém riadený slepými zákonmi, ničením a tyraniami vnútenými ľudskému rodu..
Toľko krátky súhrn z blogov Comandante Fidela Castra.
*
Na stránke denníka Granma je ešte jeden link, odkazujúci na kompletné Fidelove prejavy .
Nekonečný zoznam, ktorý začína prejavom z 1.januára 1959, končí zatiaľ posledným, zo 17.decembra 2007, a od roku 1999 sú tieto prejavy preložené do ďalších jazykov. (Do angličtiny, francúzštiny, portugalčiny, ruštiny, arabčiny a taliančiny).
*
Ešte k tej nevraživosti, či nevysvetliteľnej nenávisti voči Kube. Ide o zaujimavý fenomén.
Veľká väčšina ľudí, ktorí ku Kube nevraživosť cítia, osobne na Kube nebola.
Kubánsku realitu si predstaví podľa strohých správ v médiách, so živým kubáncom sa nikdy nestretla.
Mnohí, ktorí si budú chcieť vychutnať rajské pláže karibiku ale bez rozmýšľania na Kubu pôjdu. Len málokto (alebo nikto) z nich si vyberie rajské pláže na susedných ostrovoch Haiti, alebo Jamaica. Kvôli kriminalite ktorá tam vládne by možno neprežil ani cestu z letiska do hotela.
O životnej úrovni susedov v regióne sa v správach nedočítate, ak, tak len veľmi ťažko.
Takisto ako o samovražde brazílskeho generála Bacellera, veliteľa jednotiek OSN na Haiti, (podľa tlače to v januári 2006 nezvládol, a kvôli neriešiteľnej situácii v krajine, kde velil jednotkám OSN sa zasamovraždil).
Svojou "troškou" prispieva aj „akože nezisková“ organizácia - Reportéri bez hraníc, známa chorobnou obsesiou voči Castrovi a kubánskej revolúcii. (viac detailov v článku Reportéri bez hraníc a "sloboda slova a tlače" ).
Spomínanú nenávisť voči Kube dokazujú aj nekonečné diskusie pod videami kubánskych spevákov na youtube.com, niektoré z nich sú zablokované autormi kvôli urážkam..
(pripomína to situácie v diskusiách na blogu SME:
„keď tak obhajuješ Kubu, tak sa tam odsťahuj“.. *-) „Keď sa ti tak páči USA, tak sa tam odsťahuj ty“.. atď.)
*
Blog Fidela Castra beriem ako spestrenie, možno aj ako vyváženie k informačnému šumu, ktorý počúvam každý deň z našej „nezávislej“ TV, či tlače. Je svojským zhodnotením toho, čo si myslia predstavitelia tzv. „superveľmocí“, a čo počúvame bez toho, aby sme o to stáli.
Nechcem hodnotiť život ani dielo dnes už 81 ročného Fidela. Načo?
Skôr uvediem názor kubanskeho emigranta z jednej z nekonečných diskusií na internete:
„Čítam tu veľa hlúpostí, z jednej aj druhej strany.. Fidel nie je perfektný, už sa pomýlil vo viacerých veciach, ale – aká je alternatíva pre Kubu? USA? Bush?? To som radšej tisíc krát za Fidela!“
