V Bolívii zabili Che Guevaru, ale nie jeho myšlienky

Kto sleduje politiku prvého indiánskeho prezidenta v Bolívii, Evo Moralesa, určite tušil, že zásah USA do domácej demokracie v Bolívii bude len otázkou času.
Samozrejme, ide o zásah ktorý chce demokraciu otočiť "tým správnym smerom".

Je faktom, že Spojené štáty v Južnej Amerike strácajú vplyv.
Kde sú tie časy, keď úplne verejne podporovali im naklonené, nedemokratické diktatúry po celom kontinente. Dnes už nešokujú ani medzičasom zverejnené fakty o ich vehementnom financovaní rôznych polovojenkých organizácii, či neslávne známych "eskadier smrti".

Výsledkom sú ľavicové a sociálne orientované vlády, zvolené tiež po celom kontinente, ktoré sa líšia len úrovňou "sociálnosti".
Od umiernenej neradikálnej socialistky Bachelet v Čile, cez Argentínu, Brazíliu, Ekvádor, Bolíviu, až po Venezuelu, kde Chávez presadzuje "socializmus 21. storočia".

Fakt, že sa táto najchudobnejšia krajina v regióne vzmáha, a prikláňa sa stále viac k Venezuele, Ekvádoru (kde vládne ľavicový ekonóm Rafael Correa), a ku Kube, je pre domácu oligarchiu nepríjemným šokom. Majitelia domáceho priemyslu a hlavne médii sa nechcú nečinne prizerať, ako sa ich donedávna výsostné postavenie, získané najmä úzkou spoluprácou s vojenskou juntou, rúca. Vyšli do útoku.
Morales, ktorý je v úrade prezidenta práve dva roky, momentálne čelí najväčšej kríze.
Opozícia v spolupráci s oligarchiou verejne hovorí o osamostatnení sa štyroch provincií.
Situáciu, a zároveň šancu, využili Spojené štáty. Do Bolívie poslali "experta na separatizmus", Philipa Goldberga, ktorý sa v separatizme vypracoval v bývalej Juhoslávii, ale aj v Kosove.

Ak tento "vývozca demokracie" teraz zúžitkuje svoje skúsenosti, a správne ich aplikuje v Bolívii, môžeme sa len tešiť na ďalšiu zo série "občianská vojna - made in USA".




Súvisiaci článok:
Jan K. Myšľanov - Dva roky Evo Moralesa