Veriaceho marxistu Lulu dokonca okomentoval aj sám arcibiskup z Ria de Janeiro, ktorý ho opísal ako "nedostatočne katolíckeho". Pán Arcibiskup mu vyčíta hlavne to, že spokojne diskutoval so skupinou homosexuálov, a že jeho Strana Pracujúcich obhajuje potraty.
Ako to teda je? Je katolík, či nie je? Zmätený musí byť okrem arcibiskupa aj sám Lula, a my s ním.
*
Na Kube má Igancio Lula da Silva kopec roboty. Spoločných ekonomických projektov medzi oboma štátmi pribúda, a Brazília je po Venezuele jej druhým naväčším obchodným partnerom v Južnej Amerike. Hlavným cieľom je teraz zistiť, či sa v kubánskych vodách nenachádza ropa.
Medzi Lulom a Castrom je dlhoročné priateľstvo, pohádali sa len raz, v roku 2007.
El Comandante Castro tvrdo nesúhlasil s výrobou etanolu, ktorý sa vyrába z cukrovej trstiny, a ktorý chce Lula predávať do Spojených Štátov.
Inak sú to kamarátii na život a na smrť. (fuj!)
Okrem plánov na ropný prieskum, je pripravených ešte veľa ďalších obchodov, okrem iného aj export spoločne vyvinutej vakcíny (Kuba-Brazil) proti meningitíde, ktorú budú ostatným štátom predávať za nízke ceny. (no toto? veď podľa poučky o voľnej ruke trhu je možné predávať tu vakcínu oveľa drahšie!"fuj!)
*
Viete si predstaviť, čo by tu nastalo, keby vetu "Boh je Slovák!" vypustil z úst ten "náš marxista"? Tie titulky v súkomných denníkoch? to množstvo spravodlivo rozhorčených blogov?!
Pri sledovaní toho, čo tam v tých krajinách tretieho sveta riešia a pripravujú títo komunisti spolu so socialistami, sa musí človeku búriť žlč! Teda, niektorým človekom.
Čo teda navrhujem?
Všetci, ktorým vadí, že Brazílsky prezident je na oficiálnej návšteve Kuby (kde určite vypije nejedno mojito!!) a ešte inzenzívnejšie s ňou ide rozvíjať obchod, môžu spísať nejakú petíciu/protest, a poslať ho napríklad na brazílsku ambasádu. Tiež môžu svoju spravodlivú zlosť doplniť o BOJKOT BRAZÍLIE. (no a čo že sme mini-štát, určite to pocítia! Ide o princíp!)
Ja osobne nebudem spisovať NIČ.
A bojkotovať budem naďalej tých... spoluobčanov, ktorí veria všadeprítomnej propagande o dobrých nadnárodných koncernoch, a zlých prezidentoch v krajinách Južnej Ameriky.. *-)
(vlažné mojito na kubánskej ambasáde mi vôbec nevadí, tak isto ako mi nevadil prejav najhoršieho amerického prezidenta v histórii v našom hlavnom meste).
Úprimne som rád, že to v tej Latinskej Amerike speje k lepšiemu, a že si tam krajiny medzi sebou rozumejú. Kto trochu pozná ich realitu vie, že už bolo načase.
