
-Hasičov z New Yorku .. – spustil som pohlad na jej štýlové topánky na vysokom opätku – hmm.. to je škoda.
Správu o tom, že hasičom z New Yorku, a starostovi Pariža dali prednosť pred majiteľom poschodovej reštaurácie na námestí v Banskej Bystrici, som preložil Skwasznému a Zurvalovej. Zatiaľ čo nám dochádzalo, že nepomohol ani odporúčaci list od nášho veľvyslanectva, sekretárkin hlboký, ale plný výstrih odišiel, a zavrel za sebou dvere.
Miniatúrne mravce začali liezť po Skwaszného topánke značky Baťa, kúpenej v predajni na námestí, oproti jeho reštaurácii.
Nahnevane zašľapol zhluk mravcov, a navrhol vrátiť sa na ambasádu.
Zurvalová okamžite súhlasila.
Ja som rozmýšľal nad tým, ako je možné, že mám skoro 30, a neviem čím sa živia mravce.
*
*
V taxíku bolo teplo. Uvoľnil som si červenú kravatu. Kúpil som ju dnes ráno, predtým, ako som vyzdvihol Skwaszného a Zurvalovú na letisku.
-Tie povolenia od mesta..na vystúpenia na námestiach, to musíme dostať za každú cenu! – Zurvalová vytiahla papiere so zoznamom pripravovaných kultúrnych podujatí na Festival kultúry a gastronómie.
-Zajtra je piatok, musíme to vybaviť, dohodnem s veľvyslancom, nech zatelefonuje na odbor kultúry, alebo kde chce..musíme to dostať.
-Tu naľavo je ten hotel, ktorý som navrhol na ubytovanie – otočil som sa k Skwasznému.
-Tak sa tam hneď poďme pozrieť!
Taxikár zastavil, a my sme vošli do veľkého obstarožného hotela na Gran Via.
-Budeme tu mať zhruba 80 ľudí každý týždeň – Zurvalová robila prepočty – štyri turnusy, po 80 ľudí…plus 15 ľudí počas celého mesiaca..
-Cena za dvojposteľovú izbu je tu 35 euro za noc..možno ešte vybavím zľavu – poslušne som informoval.
-Výborne! – otočil sa ku mne Skwaszný – ale musíš im povedať, že JA CHCEM, aby na oficiálnej faktúre, ktorú odovzdám nášmu ministerstvu, bolo 75 euro za noc!
-Nóó..môôôžem sa ich opýtať… - pomaly mi začínalo dochádzať, o čo je FESTIVAL KULTÚRY A GASTRONÓMIE. Organizovaný pod záštitou Ministestva zahraničných vecí SR, platený zo štátneho rozpočtu jednej malej, ale o to nadšenejšej kandidátskej krajiny..
-Nič také! – Skwaszný zvýšil hlas – to MUSÍ BYŤ istota!...a tá doprava pre tých ľudí? – otočil sa k Zurvalovej.
-Účtujú okolo 70 000 korún, ale ešte ich pritlačím.
-Faktúry chcem aspoň na 130 000!..koľko bude tých jázd? – spýtal sa Skwaszný nedočkavo.
-Päť…päť krát Slovensko-Madrid-Slovensko.
-Ideme na ambasádu – razantne vykročil k dverám. My sme vykročili za ním.
Prípravy na Festival boli v plnom prúde. Môj mozog takisto. Potichu prepočítaval, koľko by z tých falošných faktúr mohlo padnúť do vrecka MNE.
*
*
-Janko! – Skwaszný ma otcovsky objal okolo pliec – nič sa neboj… so mnou si dobre zarobíš!...ešte budeš dlho spomínať.. na tento festival…Ja som už zorganizoval dva. Najprv vo Švajčiarsku, a minulý rok v Portugalsku…počkaj – z aktovky vybral ošúchanú obálku, a z nej fotografie – Vidíš? .. tu je reštaurácia, kde sme varili naše jedlá..tu sú naše študentky, čo tam obsluhovali..ááá..tu je minister zahraničných vecí…Jankooo! – Skwaszný na mňa pozrel so sebaistým úsmevom – On je môj DOBRÝ známy..tu je veľvyslanec..premiér…VŠETCI sú moji kamaráti…všetci..
Všimol som si, ako po ňom Zurvalová závistlivo, a zároveň s nechuťou pozerá.
-A ty si ..Janko..študoval v Banskej Bystrici?
-No, aj s prerušením ..sedem rokov.
-Tak poznáš moju reštauráciu ..na námestí.
-Ktorú? ..tam ich je viacej – tváril som sa, že nepoznám.
-Zlatý kohút! ..piváreň!..pivnica..v lete terasa..ja tam dvíham úroveň.. v tom meste.
-Áá..poznám..
-..Bystrica.. – Skwaszný sa vystrel – vieš, mňa tam každý pozná.. ja keď prejdem po námestí na mojom chevrolete, tí chudáci sa idú posssrať od závisti..občas vytiahnem jeepa..to by si mal vidieť, ako čumia...moji drahí spoluobčania, cha!
-Tak sa vám darí – zapotil som.
-Ja som bol dlhé roky v emigrácii,… ale obchody sa robia na Slovensku..ver mi.Začínal som veriť. Predstavoval som si trojnásobné faktúry z predchádzajúcich festivalov. Vo švajčiarských frankoch.
*
*
Referentka na ambasáde nás usadila do veľkej sály a odišla.
Skwaszného odchod na WC Zurvalová využila.
V štýle zákernej intrigánky z mexickej telenovely mi dôverne prezradila, že Skwaszný síce emigroval do Švajčiarska, ale tam „pracoval pre ŠTB, a informoval o dianí medzi emigrantmi“. FUJ!
Otázku, prečo je s ním potom taká kamarátka, som si radšej nechal pre seba.
Nová informácia o Skwasznom ma nejak zvlášť neprekvapila.
Prekvapilo ma to, že som ich poznal tri hodiny, a už som o nich vedel viac svinstva, ako bolo únosné.
Veľmi pekne zabaleného svinstva.
*
*
Zo začínajúcej depresie ma vytrhol Koljajczyk. Zo slúchadla bolo cítiť, že je trochu nervózny. Tiež bolo cítiť, že je jemne opitý. Znamenalo to, že pil celé poobedie.
-No, slavaisusuchristu!..jak ide festival?..už došli?
-Hééj..došli. A aj mne už dochádza, že o čom to tu bude.
-No hovor..som zistil nejaké veci o Skwasznom, a tiež o Zurvalovej.
-Čo? ..že bonzoval emigrantov vo Švajčiarsku?
-Hej..a tiež, že ten Proeurópsky klub, ktorému šéfuje, a ktorého papierovými člemni sú premiér, ministrer, a iné zvery…má prachy z kadejakých fondov, ..nejaké štátne zakázky..a tak, chápeš?
-No..to sa ešte len dozviem. On sa RÁD pochváli..a čo Zurvalová?
-O nič lepšia. Daj si na ňu pozor…neplatí výplaty..okrem iného. Rada sa priživuje na podobných projektoch..ale robí aj iné..produkovala nejaké muzikály pre čechov, a ojebabrala ich o nejaké milióny..vie v tom chodiť.
-Tak vidíš, a ja som teraz ich pravá ruka..či hlavný asistent. VĎAKA TEBE.
-Len sa netvár, že ťa znepokojuje, že si naštŕbiš svoj morálny profil – Koljajczyk sa schuti zasmial.
-Hej. Dostať sa na ich úroveň..to chce veľa roboty, to máš pravdu, ale.. čo nové doma?
-Miloša pustili z basy.
-Už??.. koľko tam bol..týždeň?
-Ale veď on je dobrý chlapec..trochu prevádza..ale inááč.
-Jasné, ja viem čo je zač..šak som s ním sedel v lavici..aj si ho stretol?
-Prišiel si požičať vojenskú baterku od môjho fotra. Spomínal niečo, že „ide do lesa, po čiernych“… A čo Madrid?
-Hmm, nie je to Barcelona, ale dá sa. Včera večer som sa pripil krušovickým pivom, s dvoma ruskami…
-Čo, sa ti cnie za domovom?..že piješ s našimi?
-..Po dnešnom dni s tými dvoma, som rád, že som v prdeli ďaleko.
-To hovor vieš komu..ja ťa poznám..chata cez víkend, sud piva sa chladí vedľa v potoku,.. s vlastným kríglom si ideš načapovať, kedy máš chuť…toto tam máš?
-Nemám, ani nebudem..tu nevedia čo to je,..sú to suchári, ..ale zato tu budem mať Sklenaříkovu-Carambeovú, a to ty na chate nemáš.
-A ešte budeš mať Skwaszného. Tak sa drž, a daj vedieť, ako sa to vyvíja…vieš, že od teba teraz závisí náš vstup do…
-Si dobrý magor, boha!
-Čáááu.
Koljajczyk sa bavil. Bol v dobrej nálade. Vedel, že zajtra, o 16:00, naloží do svojho storočného favorita 3 tašky dobrého jedla, 10 fliaš vína značky Rulanské šedé, 2 známe, ktoré by som do môjho auta naložil aj ja, 1 známeho, ktorého by som ja nechal pekne doma, a všetci spolu pofrčia na chatu pri vodnej nádrži Domaša, kde strávia nádherný víkend.
Vedel som, o čom taký víkend je. Závidel som. Aj preto, pretože môj víkend som mal stráviť presviedčaním majiteľa podpriemerného hotela o tom, aby mi vystavil falošnú faktúru na dva a pol násobok skutočnej ceny.
*
*
Sadli sme si do Irish pubu. Bol to dobrý shit. Sadnúť si v Madride, do Irish pubu, to človek musí mať vkus, respektíve nevkus. Ako Skwaszný.
-No Janko..objednaj nejaké víno.
Objednal som. Rioja Muga, ročník 96. Vynikajúce. Zapili sme ním to, že sme od mestského dokázali vybaviť povolenia na stánky na ulici, hudbu naživo, pouličné divadlo, reštauráciu v centre, a pár výstavných sieni.
Do otvorenia festivalu ostávali zhruba tri týždne.
-Ešte treba preložiť toto – Zurvalová predo mňa postvavila asi 15 strán plne zapísaných textom – to je program, opis vystupujúcich..a tak.
-Ja to preložím, len som sa chcel opýtať..ako to bude s mojou výplatou..nespravili sme žiadnu zmluvu..za preklad jednej strany sa berie okolo 300 korún..na cestu z Barcelony, hotel za štyri dni, stravu, som už tiež minul dosť..
Zurvalová so Skwaszným na seba pozreli.
-Jasné že ti to zaplatíme - ozvala sa ako prvá, s falošným úsmevom z telenovely na perách.
-A suma, ktorú si dáš za preklad, bude 500 korún za stranu – skočil jej do reči Skwaszný.
Hneď nato vytiahol z vrecka mobil a vytáčal číslo.
-Haló..Anita! Dobrý večer!...áno, výborne sa máme..Anita, zajtra pripravte list pre Ministerstvo zahraničných vecí, kde žiadame zvýšenie sumy vyčlenenej na realizáciu festivalu…zo 6 na 11 miliónov korún..áno, ..prevádzkové náklady…presne …ako minulý rok,..ďakujem..Dopočutia..
Skwaszný si odpil z vína, a z vnútorného vrecka saka vybral úzku knižku.
-Máš pero Janko?
Podal som mu pero.
Do „pasu ProEurópskeho klubu“ vpísal moje meno, dátum, a podpísal sa.
-Toto je pre teba – podal mi pas – už si členom nášho klubu. Jeho členom je aj americký veľvyslanec, aj minister zahraničných vecí, .. a teraz aj ty.
-Ďakujem – vzal som môj nový „pas“, a začal som v ňom listovať. Zazavonil môj mobil. Bol to Koljajczyk. Vyšiel som na ulicu.
-No čo si mi ešte chcel povedať?
-Nič, len toľko, že tu sedíme v Budvarke, na pivku, s malým tučným, a prezradil mi jednu vec.
„Malý tučný“, bol náš spolužiak. Meral 195 cm, a vážil 68 kg. Bol tiež z nášho mesta.
-Na čo ste prišli? – cez presklený výklad Irish pubu som sledoval, ako Skwaszný a Zurvalová zúrivo počítajú milióny. Milióny, o ktoré čoskoro obtiahnú nádejnú kandidátsku krajinu.
- Pamätáš sa,.. keď vôjdeš dolu, do pivárne Zlatého kohúta, napravo pri shodoch je taký príšerný obraz. Taký portrét, brutálny realizmus, ..je na ňom mladý, vysmiaty, asi 18-ročný chlapec v obleku…
-S motýlikom!..pamätám sa, a?
-A to je syn majiteľa! - Koljajczyk sa dobre bavil – úžasný gýč…malý tučný sa raz opýtal čašníka, že kto to je..a je to SYN MAJITEĽA.
-Syn majiteľa, kurrrva… - cez sklo som pozoroval, ako otec syna majiteľa objednáva ďalšiu fľašu, a pýta si od čašníka papier a pero, zrejme na ďalšie výpočty.
Na ceste vedľa mňa, dvaja cestári striekali nanovo prechod pre chodcov.
Zhlboka som nosom vdychoval vôňu farby.
Farba na striekanie ciest vonia rovnako na celom svete.
*
*
(pokračovanie)
(predchádzajúce časti)
Sadomaso, fetiš a Tony.
Sadomaso, fetiš a Tony. (2.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (3.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (4.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (5.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (6.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (7.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (8.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (9.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (10.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (11.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (12.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (13.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (14.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (15.časť)
*
*
Sám doma, alias na vaše zdravie... - video - 1,1 Mb (quicktime).