Sadomaso, fetiš a Tony. (16. časť)

Čakali sme asi hodinu. V kresle na chodbe, som so sklonenou hlavou pozoroval miniatúrne mravce. Mali 2 milimetre, a chaoticky sa pohybovali dookola. Z dverí oproti vyšla sekretárka. Skwaszný energicky vyskočil z kresla, schytil koženú aktovku, a pohol sa k nej. Zurvalová vyskočila za ním. - Vy máte dohodnuté stretnutie? – spýtala sa sekretárka. Skwaszný a Zurvalová sa otočili ku mne. Preložil som im otázku, a sekretárke som kladne odpovedal. Pristúpila ku mne. Nebola to HOCIJAKÁ sekretárka. Bola to SEKRETÁRKA STAROSTU MADRIDU. - No, je mi ľúto, ale pán starosta vás dnes nepríjme. - Nemôže? – pomaly som dvíhal pohľad od výstrihu sekretárky starostu hlavného mesta, k jej hadím očiam. - Bohužiaľ. Má tu nečakanú návštevu pána STRAROSTU Z PARÍŽA, a hneď po nej príjma HASIČOV Z NEW YORKU. Pozrel som na hodinky. Bolo 9:11.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)
Obrázok blogu

-Hasičov z New Yorku .. – spustil som pohlad na jej štýlové topánky na vysokom opätku – hmm.. to je škoda.
Správu o tom, že hasičom z New Yorku, a starostovi Pariža dali prednosť pred majiteľom poschodovej reštaurácie na námestí v Banskej Bystrici, som preložil Skwasznému a Zurvalovej. Zatiaľ čo nám dochádzalo, že nepomohol ani odporúčaci list od nášho veľvyslanectva, sekretárkin hlboký, ale plný výstrih odišiel, a zavrel za sebou dvere.
Miniatúrne mravce začali liezť po Skwaszného topánke značky Baťa, kúpenej v predajni na námestí, oproti jeho reštaurácii.
Nahnevane zašľapol zhluk mravcov, a navrhol vrátiť sa na ambasádu.
Zurvalová okamžite súhlasila.
Ja som rozmýšľal nad tým, ako je možné, že mám skoro 30, a neviem čím sa živia mravce.
*
*
V taxíku bolo teplo. Uvoľnil som si červenú kravatu. Kúpil som ju dnes ráno, predtým, ako som vyzdvihol Skwaszného a Zurvalovú na letisku.
-Tie povolenia od mesta..na vystúpenia na námestiach, to musíme dostať za každú cenu! – Zurvalová vytiahla papiere so zoznamom pripravovaných kultúrnych podujatí na Festival kultúry a gastronómie.
-Zajtra je piatok, musíme to vybaviť, dohodnem s veľvyslancom, nech zatelefonuje na odbor kultúry, alebo kde chce..musíme to dostať.
-Tu naľavo je ten hotel, ktorý som navrhol na ubytovanie – otočil som sa k Skwasznému.
-Tak sa tam hneď poďme pozrieť!
Taxikár zastavil, a my sme vošli do veľkého obstarožného hotela na Gran Via.
-Budeme tu mať zhruba 80 ľudí každý týždeň – Zurvalová robila prepočty – štyri turnusy, po 80 ľudí…plus 15 ľudí počas celého mesiaca..
-Cena za dvojposteľovú izbu je tu 35 euro za noc..možno ešte vybavím zľavu – poslušne som informoval.
-Výborne! – otočil sa ku mne Skwaszný – ale musíš im povedať, že JA CHCEM, aby na oficiálnej faktúre, ktorú odovzdám nášmu ministerstvu, bolo 75 euro za noc!
-Nóó..môôôžem sa ich opýtať… - pomaly mi začínalo dochádzať, o čo je FESTIVAL KULTÚRY A GASTRONÓMIE. Organizovaný pod záštitou Ministestva zahraničných vecí SR, platený zo štátneho rozpočtu jednej malej, ale o to nadšenejšej kandidátskej krajiny..
-Nič také! – Skwaszný zvýšil hlas – to MUSÍ BYŤ istota!...a tá doprava pre tých ľudí? – otočil sa k Zurvalovej.
-Účtujú okolo 70 000 korún, ale ešte ich pritlačím.
-Faktúry chcem aspoň na 130 000!..koľko bude tých jázd? – spýtal sa Skwaszný nedočkavo.
-Päť…päť krát Slovensko-Madrid-Slovensko.
-Ideme na ambasádu – razantne vykročil k dverám. My sme vykročili za ním.
Prípravy na Festival boli v plnom prúde. Môj mozog takisto. Potichu prepočítaval, koľko by z tých falošných faktúr mohlo padnúť do vrecka MNE.
*
*
-Janko! – Skwaszný ma otcovsky objal okolo pliec – nič sa neboj… so mnou si dobre zarobíš!...ešte budeš dlho spomínať.. na tento festival…Ja som už zorganizoval dva. Najprv vo Švajčiarsku, a minulý rok v Portugalsku…počkaj – z aktovky vybral ošúchanú obálku, a z nej fotografie – Vidíš? .. tu je reštaurácia, kde sme varili naše jedlá..tu sú naše študentky, čo tam obsluhovali..ááá..tu je minister zahraničných vecí…Jankooo! – Skwaszný na mňa pozrel so sebaistým úsmevom – On je môj DOBRÝ známy..tu je veľvyslanec..premiér…VŠETCI sú moji kamaráti…všetci..
Všimol som si, ako po ňom Zurvalová závistlivo, a zároveň s nechuťou pozerá.
-A ty si ..Janko..študoval v Banskej Bystrici?
-No, aj s prerušením ..sedem rokov.
-Tak poznáš moju reštauráciu ..na námestí.
-Ktorú? ..tam ich je viacej – tváril som sa, že nepoznám.
-Zlatý kohút! ..piváreň!..pivnica..v lete terasa..ja tam dvíham úroveň.. v tom meste.
-Áá..poznám..
-..Bystrica.. – Skwaszný sa vystrel – vieš, mňa tam každý pozná.. ja keď prejdem po námestí na mojom chevrolete, tí chudáci sa idú posssrať od závisti..občas vytiahnem jeepa..to by si mal vidieť, ako čumia...moji drahí spoluobčania, cha!
-Tak sa vám darí – zapotil som.
-Ja som bol dlhé roky v emigrácii,… ale obchody sa robia na Slovensku..ver mi.Začínal som veriť. Predstavoval som si trojnásobné faktúry z predchádzajúcich festivalov. Vo švajčiarských frankoch.
*
*
Referentka na ambasáde nás usadila do veľkej sály a odišla.
Skwaszného odchod na WC Zurvalová využila.
V štýle zákernej intrigánky z mexickej telenovely mi dôverne prezradila, že Skwaszný síce emigroval do Švajčiarska, ale tam „pracoval pre ŠTB, a informoval o dianí medzi emigrantmi“. FUJ!
Otázku, prečo je s ním potom taká kamarátka, som si radšej nechal pre seba.
Nová informácia o Skwasznom ma nejak zvlášť neprekvapila.
Prekvapilo ma to, že som ich poznal tri hodiny, a už som o nich vedel viac svinstva, ako bolo únosné.
Veľmi pekne zabaleného svinstva.
*
*
Zo začínajúcej depresie ma vytrhol Koljajczyk. Zo slúchadla bolo cítiť, že je trochu nervózny. Tiež bolo cítiť, že je jemne opitý. Znamenalo to, že pil celé poobedie.
-No, slavaisusuchristu!..jak ide festival?..už došli?
-Hééj..došli. A aj mne už dochádza, že o čom to tu bude.
-No hovor..som zistil nejaké veci o Skwasznom, a tiež o Zurvalovej.
-Čo? ..že bonzoval emigrantov vo Švajčiarsku?
-Hej..a tiež, že ten Proeurópsky klub, ktorému šéfuje, a ktorého papierovými člemni sú premiér, ministrer, a iné zvery…má prachy z kadejakých fondov, ..nejaké štátne zakázky..a tak, chápeš?
-No..to sa ešte len dozviem. On sa RÁD pochváli..a čo Zurvalová?
-O nič lepšia. Daj si na ňu pozor…neplatí výplaty..okrem iného. Rada sa priživuje na podobných projektoch..ale robí aj iné..produkovala nejaké muzikály pre čechov, a ojebabrala ich o nejaké milióny..vie v tom chodiť.
-Tak vidíš, a ja som teraz ich pravá ruka..či hlavný asistent. VĎAKA TEBE.
-Len sa netvár, že ťa znepokojuje, že si naštŕbiš svoj morálny profil – Koljajczyk sa schuti zasmial.
-Hej. Dostať sa na ich úroveň..to chce veľa roboty, to máš pravdu, ale.. čo nové doma?
-Miloša pustili z basy.
-Už??.. koľko tam bol..týždeň?
-Ale veď on je dobrý chlapec..trochu prevádza..ale inááč.
-Jasné, ja viem čo je zač..šak som s ním sedel v lavici..aj si ho stretol?
-Prišiel si požičať vojenskú baterku od môjho fotra. Spomínal niečo, že „ide do lesa, po čiernych“… A čo Madrid?
-Hmm, nie je to Barcelona, ale dá sa. Včera večer som sa pripil krušovickým pivom, s dvoma ruskami…
-Čo, sa ti cnie za domovom?..že piješ s našimi?
-..Po dnešnom dni s tými dvoma, som rád, že som v prdeli ďaleko.
-To hovor vieš komu..ja ťa poznám..chata cez víkend, sud piva sa chladí vedľa v potoku,.. s vlastným kríglom si ideš načapovať, kedy máš chuť…toto tam máš?
-Nemám, ani nebudem..tu nevedia čo to je,..sú to suchári, ..ale zato tu budem mať Sklenaříkovu-Carambeovú, a to ty na chate nemáš.
-A ešte budeš mať Skwaszného. Tak sa drž, a daj vedieť, ako sa to vyvíja…vieš, že od teba teraz závisí náš vstup do…
-Si dobrý magor, boha!
-Čáááu.
Koljajczyk sa bavil. Bol v dobrej nálade. Vedel, že zajtra, o 16:00, naloží do svojho storočného favorita 3 tašky dobrého jedla, 10 fliaš vína značky Rulanské šedé, 2 známe, ktoré by som do môjho auta naložil aj ja, 1 známeho, ktorého by som ja nechal pekne doma, a všetci spolu pofrčia na chatu pri vodnej nádrži Domaša, kde strávia nádherný víkend.
Vedel som, o čom taký víkend je. Závidel som. Aj preto, pretože môj víkend som mal stráviť presviedčaním majiteľa podpriemerného hotela o tom, aby mi vystavil falošnú faktúru na dva a pol násobok skutočnej ceny.
*
*
Sadli sme si do Irish pubu. Bol to dobrý shit. Sadnúť si v Madride, do Irish pubu, to človek musí mať vkus, respektíve nevkus. Ako Skwaszný.
-No Janko..objednaj nejaké víno.
Objednal som. Rioja Muga, ročník 96. Vynikajúce. Zapili sme ním to, že sme od mestského dokázali vybaviť povolenia na stánky na ulici, hudbu naživo, pouličné divadlo, reštauráciu v centre, a pár výstavných sieni.
Do otvorenia festivalu ostávali zhruba tri týždne.
-Ešte treba preložiť toto – Zurvalová predo mňa postvavila asi 15 strán plne zapísaných textom – to je program, opis vystupujúcich..a tak.
-Ja to preložím, len som sa chcel opýtať..ako to bude s mojou výplatou..nespravili sme žiadnu zmluvu..za preklad jednej strany sa berie okolo 300 korún..na cestu z Barcelony, hotel za štyri dni, stravu, som už tiež minul dosť..
Zurvalová so Skwaszným na seba pozreli.
-Jasné že ti to zaplatíme - ozvala sa ako prvá, s falošným úsmevom z telenovely na perách.
-A suma, ktorú si dáš za preklad, bude 500 korún za stranu – skočil jej do reči Skwaszný.
Hneď nato vytiahol z vrecka mobil a vytáčal číslo.
-Haló..Anita! Dobrý večer!...áno, výborne sa máme..Anita, zajtra pripravte list pre Ministerstvo zahraničných vecí, kde žiadame zvýšenie sumy vyčlenenej na realizáciu festivalu…zo 6 na 11 miliónov korún..áno, ..prevádzkové náklady…presne …ako minulý rok,..ďakujem..Dopočutia..
Skwaszný si odpil z vína, a z vnútorného vrecka saka vybral úzku knižku.
-Máš pero Janko?
Podal som mu pero.
Do „pasu ProEurópskeho klubu“ vpísal moje meno, dátum, a podpísal sa.
-Toto je pre teba – podal mi pas – už si členom nášho klubu. Jeho členom je aj americký veľvyslanec, aj minister zahraničných vecí, .. a teraz aj ty.
-Ďakujem – vzal som môj nový „pas“, a začal som v ňom listovať. Zazavonil môj mobil. Bol to Koljajczyk. Vyšiel som na ulicu.
-No čo si mi ešte chcel povedať?
-Nič, len toľko, že tu sedíme v Budvarke, na pivku, s malým tučným, a prezradil mi jednu vec.
„Malý tučný“, bol náš spolužiak. Meral 195 cm, a vážil 68 kg. Bol tiež z nášho mesta.
-Na čo ste prišli? – cez presklený výklad Irish pubu som sledoval, ako Skwaszný a Zurvalová zúrivo počítajú milióny. Milióny, o ktoré čoskoro obtiahnú nádejnú kandidátsku krajinu.
- Pamätáš sa,.. keď vôjdeš dolu, do pivárne Zlatého kohúta, napravo pri shodoch je taký príšerný obraz. Taký portrét, brutálny realizmus, ..je na ňom mladý, vysmiaty, asi 18-ročný chlapec v obleku…
-S motýlikom!..pamätám sa, a?
-A to je syn majiteľa! - Koljajczyk sa dobre bavil – úžasný gýč…malý tučný sa raz opýtal čašníka, že kto to je..a je to SYN MAJITEĽA.
-Syn majiteľa, kurrrva… - cez sklo som pozoroval, ako otec syna majiteľa objednáva ďalšiu fľašu, a pýta si od čašníka papier a pero, zrejme na ďalšie výpočty.
Na ceste vedľa mňa, dvaja cestári striekali nanovo prechod pre chodcov.
Zhlboka som nosom vdychoval vôňu farby.
Farba na striekanie ciest vonia rovnako na celom svete.

*
*
(pokračovanie)
(predchádzajúce časti)
Sadomaso, fetiš a Tony.
Sadomaso, fetiš a Tony. (2.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (3.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (4.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (5.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (6.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (7.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (8.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (9.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (10.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (11.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (12.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (13.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (14.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (15.časť)
*
*
Sám doma, alias na vaše zdravie... - video - 1,1 Mb (quicktime).

Jan K. Myšľanov

Jan K. Myšľanov

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSFT s.r.o.videoblog2008200720062005s OKS na večné časy a nikdy inzúrivá fikcia

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,077 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

142 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

91 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

105 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu