Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo, a zamestnať sa v najväčšom tetovacom a piercingovom štúdiu v Španielsku nakoniec nebol vôbec problém.
Takisto, ako fakt, že som o piercingu a tetovaní nevedel vôbec nič, a že s mojim slovenským pasom som nemal šancu oficialne sa zamestnať.Vďaka nemeckému pasu, ktorý našiel Miro pred niekoľkými dňami, v ukradnutej taške na pláži, a na ktorého majiteľa som sa podľa neho ÚPLNE podobal, som sa nekompromisne predstavil, ako Hans Lang.
Občerstviť moju španielčinu ľahkým nemeckým prízvukom, nebol až taký problém. Nie kvôli mojej znalosti, ale kvôli tomu, že v štúdiu nevedel po nemecky absolútne nikto.
Presvedčiť 20 zamestnancov, od majiteľa štúdia, až po upratovačku, bolo nakoniec ľahšie, ako som čakal.
Nacvičenou frázou „ In meine letzte leben ich war ein klavierstummer“, som odzbrojil aj posledných možných pochybovačov, a dosiahol jednoznačný efekt. Pre 20 ľudí som bol Hansom Langom, sympatickým mladíkom z Hamburgu, ktorý si prišiel na nejaký čas požiť do Barcelony, a najradšej by pracoval v nádhernej oblasti zvanej BODYPIERCING.
Pre všetkých, okrem Davida baska, ktorý mi dal tip na voľné miesto v štúdiu kde pracoval aj on.
Faktom bolo to, že v roku 1997 som cez Hamburg naozaj prešiel vlakom.
*
*
Anskar C.
Môj nový kolega z tetovacieho a piercingového štúdia. Pôvodne vyučený za elektrikára, v štúdiu Magician pracoval ako piercer už šiesty rok.
Poznali ho všetci. Stovky ľudí kvôli piercingu, ktorý im spravil na najrôznejších častiach tela, ďalšie tisícky kvôli jeho vystupeniam v televíznych talkshow. Zo zásady VŽDY prekvapil moderátora tak, že v nečakanom momente do kamery ukázal svoje genitálie, na ktorých visel klasický „šperk“, odborne nazývaný IMP, v anskarovom prípade o hrúbke cigarety.
Hneď prvý deň po práci pozval na víno.
Nemal som ani najmenší dôvod odmietnuť.
*
*
Víno, ktoré v bare Iposa podávali, bola dobrá sračka. Presne, ako bar.
Podávali ho, ako „Rioja – výber XY“, ale po dopití prvej fľaše, a objednaní ďalšej, sme sa obidvaja zhodli na tom, že tomu uveria len zástupy študentov-erazmusov, ktorí sedeli všade dookola.
Bar sa stal úplne neznesiteľným, hned potom, keď v jeho priestoroch natočili nejaké scény z filmu L‘auberge espagnol – Priatelia po španielsky.
Zahrala si tam aj Amelie. Okamžite sa ocitol vo všetkých „cool sprievodcoch o super-cool baroch v Barcelone“. To bol úplny koniec.
Odvtedy bolo „povinnosťou“ každého študenta-erazmusa zájsť si do Iposy na zúfalo predražené jedlo a lá „modern fusion kitchen style“ a dva deci „Rioja – výber XY“ k tomu.
- Jedinou pozitívnou stránkou je to, že francúzsko-nemecko-švédsko-talianske študentky tu dnes tvoria 90% - prehovoril Anskar, potom, čo si vytočil vývrtku z jazyka.
- Hej, a ešte čašníčka – ukázal som na čašníčku, ktorá stála oproti nám za barovým pultom, a veľkým nožom krájala citróny.
- Správne, …čašníčka,.. keby tu nebola ona, tak ten bar môžu zavrieť - slamku v nose si Anskar ponechal, a do perforovaných ušnych lalokov si pridával ešte ďalšie dve.
Čašníčka, nás počula. Usmiala sa, a nahla sa k nám. Pohotovo, a s fľašou vína v ruke.
- Skúste toto – do prázdnych pohárov nám naliala víno , a ukázala na fľašu pred nami – to nie je taký shit, ako Výber…
Otočila sa k nám chrbtom, a dlhé čierne vlasy si skrútila dohora. Aby ostali pokope, „prepichla“ ich zozadu dvoma čínskymi paličkami.
- To tetovanie, čo máš vzadu na krku – Anskar sa nahol bližšie – to ti robili tu?
- Nie… to mi robil známy…v Buenos Aires…
- K nám do štúdia, raz prišla jedna kočka, ktorá mala tiež na zátylku čínsky znak, a chcela si ho dať prekryť niečim iným..
- ..Prekryť?
- Hej..prekryť, pretetovať..iným motívom.
- Nebol dobre spravený?
- Bol…ale, ona si dala vytetovať ten čínsky znak, lebo sa jej páčil..ale nevedela, čo znamená..
- A čo znamenal, kurva? Nenapínaj! – zapojil som sa vecne do rozhovoru.
- Smrť – Anskar si odpil z vína – ..to vieš…teraz sú čínske znaky v móde..denne ich vytetujeme aj 15…
- Ten môj má desať rokov – poznamenala čašníčka – to aby si si nemyslel, že som taká hyper-moderná..
- A ten tvoj? ..čo znamená? – odpil som si z vína aj ja.
- Môj čínsky znak?..
- Hej, on.
- Vietor.
- ..takže vietor.. z Buenos Aires – začínal sa mi pliesť jazyk.
- Ja som Flor – nahla sa ku mne, a dala mi na líce dve pusy.
- Ja som …Hans! – vyšlo zo mňa spontánne.
- Ja som Anskar, a tiež sa chcem bozkať .
- A ty tetuješ?
- Ja prepichujem.
- A čo prepichuješ?
- Všetko.
- Všetko?..hmm…impozantné.. – zasmiala sa Flor - ..a to s tou slamkou v nose? ..ako si to spravil?
- To je septum – Anskar pohotovo vybral z pohára ďalšiu slamku, a pomaly si ju strkal krížom cez nosnú prepážku – niekedy som tam mal piercing o hrúbke 6 milimetrov…dnes mám niečo také už len vo ftáku.
Obidvaja sme naňho pozreli.
Využil moment. Rýchlo do seba hodil zbytok vína v pohári, a postavil sa vedľa barovej stoličky. Svojim prirodzením cez nohavice „zaklopal“ na kovovú stoličku pred sebou.
- Aj ty máš piercing v penise? – náhle sa Flor otočila ku mne.
- Ja?…no..zatiaľ nemám..ja som tam začal pracovať len dnes.. – dokonale som koktal, nepripravený na podobnú otázku.
- Kde?
- V Magician… v piercingovom štúdiu..na ulici Boqueria..
- Poznám – Flor sa zasmiala. Z vlasov si vytiahla čínske paličky, a dlhé vlasy jej zakryli biele plecia – niekedy sa zastavím. Ty tiež robíš piercing?
- Nerobím..ja..ja.. vysvetľujem. Ako ti to urobia, čo si môžeš dať, čo nemôžeš…a tak..
- Dobre. Prídem si dať piercing do ftáka.
Pozrel som na ňu.
Všimla si prekvapenie na mojej pripitej tvári.
- To bol vtip – zasmiala sa – ten „výber ročník XY“ ťa zmohol.
Mala pravdu.
Bar začínal byť neznesiteľne plný, a my sme vypadli na čerstvý vzduch.
*
*
Anskar sa priblížil k múru.
- Pozeraj!! Pozeraj!..toto si ešte nevidel!
Pristúpil som bližšie a uznal, že TOTO som ešte nevidel.
Na múr pred ním dopadali naraz štyri prúdy moču.
Štyri prúdy moču, vychádzajúce z jednej osoby, vytvárajúce na múre zvláštnu štvor-krivku. Úplne inú, na akú je pri močení na múr zvyknutých 99% mužov.
- Takže ty máš štyri ftáky.
- Iba jeden, ale na ňom pár piercingov…aj keď mne by to vôbec nevadilo… mať o tri ftáky viac…
- Boha, ..ty keď doma štíš, ..to musí byť riadny saigon…to čo po tebe zostane na hajzli..,… ako ty môžeš trafiť sa do misy…veď..tu stojíš na krok od steny, a máš rozptyl pol metra – aj napriek môjmu stavu, som celkom logicky uvažoval.
- Zásadne posediačky.
- Čo posediačky?
- Zásadne štím posediačky..to je riešenie.
- Dobré riešenie.
Zazvonil mi mobil. V túto nočnú hodinu to mohol byť len on.
- Ahóóój Koljajczyk! Guten abend mein freund!
- Nazdar nazdar..si v náladičke, ako počujem..
- To sóm..hééj..chlapík tu ma štyri ftáky…a oslavujeme môj prvý deň v novej robote..
- Fííha..ty vieš prekvapiť..a hotel?
- Starý zmrd ma vyhodil..a tak som na recepcii, ale v piercingovom štúdiu..
- A čo tam?
- Nič..zatiaľ sa zaúčam..aby som ti vedel vysvetliť, ako ti roztiahnu ušný lalok, a dajú ti doňho centimetový štupeľ z titanu za 50 euro..zábava… ma tu nahovárajú, aby som si dal piercing, že ho mám vyskúšať, aby som vedel lepšie opísať, ako sa to robí, a detaily..kurva..nie je to sranda..
- A čo festival nekultúry so Skwaszným?.. ako to tam dopadlo?
- Neviem boha, .začínam byť nervózny..Skwaszný a Zurvalová odišli do Bystrice, a ešte sa neozvali..festival má začať o dva týždne…
- A ako tam bolo? ..okrem toho, že si tam slopal Krušovice..
- Dóóóbre..minul som tam riadne prachy,.. cesta, hotel, žrádlo.. sakra..som na nule..
- Ale dnes oslavuješ.
- Ale hééj..ja som šťastný človek..okrem toho..dnes pozýva kolega piercer, na nejaké to vínko…ten, čo má štyri ftáky..
- Skoro ti závidim, ale len skoro..a klavíristka?
- Odišla do Belgicka, neviem či sa vráti, ale ..to je ok..
- Domov neprídeš?
- Nemam za čo.
- Aha…ale inak v pohode.
- Absolútne..
*
*
Anskar dotelefonoval.
- No , som to vybavil. Príde Marta, a príde aj s kamarátkou..aby si nebol sám.
- Ty si zlatý, myslíš na kamaráta.
- Myslím – zasmial sa Anskar – ale teraz poďme ku mne domov. Musím upratať.
- Upratať?
*
*
- Musím upratať, aby Marta nezistila, že som tu včera mal inú, chápeš?
- Ona býva s tebou?
- Nebýva, ale ženy „to cítia“..presne tak ako býk, keď vojde do arény, kde bol predtým iný býk…a cíti..
Zatiaľ čo Anskar vysvetľoval svoju teóriu, ktorej som nerozumel ani slovo, v kúpeľni som objavil fľašu Johnieho Walkera.
Okrem whiskey som tam objavil ešte zvláštne zakryté akváriá, s hlinou a bez vody, v ktorých rástli tenké sivé huby.
Akváriá boli aj v kuchyni, a tiež v spálni, popri posteli.
- Hmm.. hubár..
- To je 100% organické! ..žiadna chémia – vysvetľoval Anskar – chápeš?
- Čo? Tie huby?
- Chceš si dať? To je úplne super!..hubičky…ja ich milujem.
Halucinogénne hubičky, pestované bez pesticídov, a iných látok.
Aj napriek ich preukázateľnej organickej čistote, som slušne odmietol, a dolial som si whiskey. Nalial som aj Anskarovi.
- A to ich zješ koľko?..že máš 12 plných akvárií..po celom byte.
- Dám si..Občas ich žereme spolu s Martou! ..a potom súložíme celé hodiny, a smejeme sa pritom, ako kone!..čo smejeme..re-ho-tá-me!
Nalial som mu viac.
Anskar ju hodil do seba, a spod stola vytiahol 5 litrový kanister.
- To je ono! Ideme fúkať oheň!..teda..hĺtať oheň!
- Aký oheň?..ja už hĺtam .. ohňovú vodu..
- Nádhera..uvidíš, poď…Naberieš tekutinu do úst, a vystrekneš ju smerom k tejto malej fakli, chápeš? Hĺtač ohňa..to som ja.
S kanistrom, fakľou, a zapaľovačom vykročil k dverám.
S fľašou Johnieho Walkera v ruke som ho následoval.
*
*
Rambla del Raval, námestie-ulica, asi 100 metrov od bytu, bola na hĺtanie ohňa ideálnym miestom. Bola na tento účel postavená.
Hĺtali a fúkali sme asi 15 minút.
Po nich prišla polícia, a relatívne slušne nás poslali fúkať a hĺtať domov, na náš balkón.
Bolo mi to jedno. S opálenými mihalnicami, a jemne oškvareným ľavým obočím som kráčal popri Anskarovi, k jeho bytu.
Pred vchodom stáli dve dobre vyzerajúce dievčatá. Podľa toho, ako sa s prvou z nich Anskar zvítal som pochopil, že to bude tá, ktorá je zvyknutá jesť hubičky.
*
*
Návrh ísť na diskotéku do La Paloma bol prijatý jednohlasne.
Pred odchodom z bytu každý, okrem mňa, s pôžitkom zhĺtol halucinogénnu hubičku, ktorú hrdý pestovateľ každému ponúkol.
*
*
La Paloma, niekedy vychytený tanečný salón, s červenými lampami na stoloch, a zamatom na sedačkách v príjemných boxoch, bola „in“ aj dnes.
Rad ľudí pred diskotékou, ktorý sa strácal v nekonečne, to len dokazoval.
V mojm stave som nedovidel na jeho koniec.
Pred vchodom stáli traja drsní chlapi v čiernom.
Men in black som po po chvíľke zaostrovania premenoval na tri dokonalé kópie Morfea z Matrixu. S vyholenou hlavou, pedantne zastrihnutými úzkimi fúzikmi, sluchátko-mikrofónom na pravom uchu, bez pohnutia kontrolovali dav.
- Počkajte tu – rozkázal Anskar a priblížil sa k jednému z nich.
Jednému z nich stretnutie spôsobilo naozajstnú radosť, ktorá sa prejavila rozpažením rúk, objatím Anskara, a vzájomným bozkom na ústa.
Anskar ukázal smerom k nám, načo sa Morfeo otočil ku vchodu, a ukázal na ruke štyri prsty. Jedným prstom smerom na nás, načo jeho kolega Morfeo II. kývol hlavou na súhlas. Anskar kývol rukou na nás.
Vstupujúc do La Palomy som pozrel na Morfea.
Bolo jasné, že to, čo sa tu deje je Matrix, ja som Neo, a Trinity ma asi čaká niekde vnútri.
*
*
- Vždy keď tu prídem, tak sa tu dožerem – zdôveril sa mi Anskar, a podal mi ďalší pohár tequily.
- Hej? A prečo? – na viac slov som sa nezmohol.
- Lebo som spravil piercing snad každému čašníkovi, alebo čašníčke, ktorá tu robí…..vyhadzovačom, ..možno aj účtovníkovi.. a všetci mi dávajú chlast ZADARMO!
- A?
- A ja neviem povedať NIE!
- Tak to je problem! ..idem sa na to vyšťať.. – poľutoval som môjho nového kolegu, a vybral som sa na záchod.
*
*
Stretol som ju cestou z WC.
Stála pri pódiu, v každej ruke mala pohár martini.
Chvíľu som ju pozoroval. Chvíľa bola asi 10 minút.
Pristúpil som k nej a dosť trápne som začal konverzáciu.
V hluku reproduktorov, ktoré od nás boli asi tri metre mi nerozumela ani slovo.
Dala mi do ruky pohár martini, a naznačila, že sa môžme porozprávať hore na balkóne. Bolo tam o 2 decibely menej hluku, a tak som sa jej rovno spýtal, čo si myslí o nemcoch, pretože ja som nemec, a našu nemeckú kultúru mám rád.
- A čo máš najradšej, z nemeckej kultúry? – spýtala sa po chvíli smiechu.
- Ja som nemec HANS.. a najradšej mám Komisára Derricka!..poznáš?..toho s opuchnutými očami!..
Pozerala na mňa.
Pretože vyzerala, že si nespomína, rozhodol som sa jej pomôcť.
- „SOM KOMISÁR DERRICK..ODDELENIE VRÁŽD. ..A TOTO – ukázal som na čašníka ktorý zbieral poháre na stole vedľa nás – TOTO JE MÔJ ASISTENT, HARRY KLEIN.“
Bol som na mol.
Napriek tomu, som bol asi celkom zábavý, pretože moja nová známa mi navrhla, že jej o Harry Kleinovi môžem porozprávať viac, ale radšej na čerstvom vzduchu. Súhlasil som, pod podmienkou, že ma tam vyvedie.
Takisto súhlasil aj čašník, ktorý vyhadzoval posledných hostí, a o siedmej ráno toho mal už plné zuby.
Morfeo pri vchodových dverách mi kývol na pozdrav, a mne bolo jasné, že pochopil o čo tu ide.
Trinity ma našla, a išla ma zachrániť.
*
*
(pokračovanie)
(predchádzajúce časti)
Sadomaso, fetiš a Tony.
Sadomaso, fetiš a Tony. (2.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (3.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (4.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (5.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (6.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (7.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (8.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (9.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (10.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (11.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (12.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (13.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (14.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (15.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (16.časť)
*
*
