Elitná jednotka

Materiál o mladých, zapojených do predaja drog v Rio de Janeiro, natáčal režisér Celso Athayde zhruba dva roky. Rozprával sa s nimi o ich pocitoch, plánoch a predstavách, o strachu zo smrti, sedel vedľa nich keď predávali drogy. Keď pred troma mesiacmi TV Globo jeho dokumentárny film uviedlo, šokoval celú Brazíliu. Zo 16 mladých chlapcov, ktorých život dokument zachytáva, bol v tom čase nažive už len jeden.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Obrázok blogu

Predaj drog má v Brazílii svoju pevnú hierarchiu.
Predavači, od ktorých si konzumenti drogu kupujú, väčšinou nemajú viac ako 15, či 16 rokov, a pracujú v noci. Aj preto sa im hovorí „falcao“, alebo jastrab.

Po scéne, na ktorej 12-ročný chlapec odkryje poklop kanálu, slúžiaceho ako sklad zbraní, a začne z neho vyťahovať od pištole, cez granáty, samopal, ostreľovačku, až po guľomet, následuje ďalšia, kde 15-roční chlapci v kapucni, s pištoľou v ruke rozprávajú, ako a koľko platia policajtom, ako funguje biznis, či ako si musia okrem policajtov z elitnej jednotky BOPE dávať pozor na prepady gangu zo susednej štvrte/favely.

Niekoľkodňová vojna o miesto predaja drog medzi dvoma gangami, v centre, vo favele Catumbi (susediacej so sambodrómom, na ktorom sa koná karnevalové desfilé vysielané do celého sveta) bola minulý mesiac.
10 mrtvol, zviazaných lepiacou páskou, a zabalených v čiernom sáčku od smetí, položených na chodníku v centre Ria o 8:00 ráno, šokovalo ľudí kráčajúci do práce. 4 mrtvoly boli v aute zaparkovanom neďaleko vládnej budovy, ďalšie sa objavovali na rôznych verejnych miestach ešte niekoľko dní.

Priemerný vek, kedy zomierajú mladiství, zapojení do predaja drog v Rio de Janeiro, je 16 rokov. Z novších sociologických prieskumov vyplýva, že mužská veková kategória od 18 do 24 rokov, je vo favelách a chudobných stvrtiach oproti iným vekovým kategóriam málo početná. Jednoducho chýba.
Pre mnohých z nich, je, alebo bolo, zapojenie sa do predaja drog jediným východiskom, ako sa dostať z absolútnej mizérie.
Štát zlýhava, a je reprezentovaný policajnou represívnou zložkou, ktorá situáciu nerieši, ale iba potláča, a častokrát na zločine participuje.
Medzi obyvateľstvom v Brazílii polícia naozaj nemá najlepší obraz.
Je presiaknutá všadeprítomnou korupciou, a častokrát sa na zločinoch podieľa spolu s podsvetím. Správy o policajtoch, zapojených v organizovanom zločine sú tu na každodennom poriadku, občas doplnené aj šokujúcimi informáciami.
Jednou z nich bola aj masakra vo štvrti Baixada Fluminense, uskutočnená šiestimi policajtmi v uniformách, ktorí si prišli vybaviť účty s miestnymi narkotrafikantmi. V Bare, do ktorého nabehli a spustili paľbu, zastrelili 31 ľudí. Správy o podobných „exterminačných komandách“ polície, ktoré konajú síce v uniformách, a s použitím služobných áut a zbraní, ale na vlastnú päsť, tu nie sú až také nezvyčajné.

Na druhej strane, sa im ani trochu nedivím.
V inom článku som písal, že v rokoch 2000 až 2004, bolo v Rio de Janeiro zastrelených 758 policajtov. Plat mnohých z nich nepresahuje 1000 realov, čo je niečo cez 300 euro, bývajú v mizených štvrtiach, nemajú žiadne väčšie výhody, a každý deň môže byť po nich.

Tropa de elite - Elitná jednotka

Za výnimku bola donedávna považovaná len „Elitná jednotka“ – BOPE, ktorá sa nasadzuje na najtažšie a nejnebezpečnejšie akcie, väčšinou proti protivníkom, ktorí naozaj nemajú čo stratiť.
V roku 1995, keď mala 150 členov, sa o nej hovorilo ako o jedinej, ktorá nie je skorumpovaná. Dnes má niečo cez 500 policajtov, a hovorí sa o nej už niečo iné, ale svojími akciami stále vzbudzuje obdiv na jednej, a hrôzu na druhej strane.


Dvaja bývalí velitelia jednotky BOPE o nej nedávno napísali knihu.
Braulio Montovani (scénarista filmu Mesto bohov, ktorého scénar k spomínanému filmu bol navrhnutý na Oskara), ju spracoval ako filmový scénar, a americká produkčná spoločnosť Weinstein Co. ho kúpila za 1,7 milióna dolárov.
Akčný film, opisujúci denno-dennú rutinu troch policajtov jednotky BOPE, ktorý sa o nejaký mesiac ešte len začne natáčať, má už teraz garantovanú distribúciu po svete.
Je to príbeh mladého policajta, ktorý doobeda študuje právo, spolu s „deťmi strednej vrstvy“, (ktorí si žijú svoj bezstarostný život, na univerzite predávajú marihuanu, a o policajtoch si myslia svoje).
O 18:00 nastúpi do služby, ponára sa do iného sveta, a vchádza do sveta vojny. Po noci strávenej v pekle služba končí, a s ňou aj jeho „každodenný Vietnam“. Vracia sa domov, kde spolu s maželkou a synom prozaicky raňajkuje.
Napriek tomu, že film ukazuje korupciu, násilie a mučenie, ktoré používaju policajti denno denne, ide o pro-policajný film. Ukazuje to, čo si v Brazílii uvedomuje málokto. Policajt zarába málo, je slabo trénovaný, nemá zodpovedajúce vybavenie, a býva na miestach, kde je ľahkou obeťou.
Špeciálne efekty bude mať vo filme na starosti američan Phil Neilson (robil ich vo filmoch ako Black Hawk down, Hannibal, Armageddon, Gladiator..).

Môj kolega André práve dokončil prácu kameramana na castingu, výbere hercov pre film.
Pri pivku porozprával pár historiek..

V deň, keď bol casting na policajtov, ktorí mali s plastikovou pištoľou, hračkou ukázať, ako zneškodnia mladého narkotrafikanta, v kľude vytiahli svoje naozajstné pištole, a navrhli aj to, že môžu ukázať pár trikov. Napríklad to, ako za pomoci priškrtenia plastikovou taškou zo supermarketu, po ktorej nezostanú žiadne stopy „vytiahnú z banditu pravdu von“, prídadne o vypaľovaní dlane cigaretami, ktoré tiež zaberá..

Na druhý deň, počas castingu na narkotrafikantov, ktorí mali zahrať „popravu“ zajatého policajta, boli niektorí tiež veľmi presvedčiví. Potom čo odišli, ich agent potvrdil, že niekedy boli sami „šéfmi predaja“ drog vo favele.
*

Sedel som doma, listoval som si v scenári, za ktorý niekto zaplatil 1,7 milióna dolárov, predstavoval si, ako by sa dal natočiť.
Napadlo ma, že po jeho úspechu určite prídu ďalšie.
Ako témy by mohli byť napríklad spolupráca a tréning ktorý narkotrafikantom z Ria dávajú kolumbíjske jednotky FARC, alebo o tom, ako si miestni narcos pozvali do Ria kopu bývalých vojakov z Angoly.
Tí im tu teraz vo favelách dávajú „know how“ v štýle guerilla, ktorý si trénovali počas dlhých rokov občianskej vojny..
Možno by to mohol byť aj príbeh 80-ročnej dôchodkyne z Copacabany, ktorá si na 24 splátok kúpila videokameru, a zo svojho balkóna, oproti miestu kde sa predávajú drogy, dva roky nakrúcala narkotrafikantov, policajtov, a konzumentov. 30 hodín materiálu potom odovzdala redaktorovi novín Extra (brazílsky Nový čas), a do 24 hodín bolo v base 9 policajtov, niekoľko narcos, a prestrelky, ktoré sa pri zatýkaní strhli, trvali pár dní.
*
Na záver tu je jedno nechutné video.
Našiel som ho na webe, a je nafilmované anonymným policajtom z Ria.
Voľný preklad komentára, vedľa videa, je určený pre mladých,:

"TOTO JE VIDEO Z DENNO-DENNEJ RUTINY POLICAJTOV V RIU.
ROZHODOL SOM SA HO TU DAT, ABY SI TO LUDIA ROZMYSLELI DVAKRAT PREDTYM, AKO SA DO ZLOCINU ZAPOJA, A ZNICIA SI ZIVOT!!!"

Iniciatívny policajt ale asi zabudol nato, že tí, ktorí su zapojení do predajia drog, bývajú vo štvrtiach, kde nemajú ani okná, či kanalizáciu, a o internete, sa im ani nesníva.

Pozor! video obsahuje naozaj nechutné zábery.
video -> deň policajta v Rio de Janeiro



Jan K. Myšľanov

Jan K. Myšľanov

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSFT s.r.o.videoblog2008200720062005s OKS na večné časy a nikdy inzúrivá fikcia

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Anna Brawne

Anna Brawne

107 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

238 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu