-Prečo si to robil?
Miro otvoril poslednú plechovku piva.
-Ja som bol zlatý chlapec...do devätnástich. Vtedy mi zabili bratranca – podal mi pivo – polícia nezistila nič...a ja som sa rozhodol, že to zistím sám...a že budem robiť ZLO...Začal som ako ochrankár, neskôr som začal robiť pre seba...predaval som zbrane, drogy, vo veľkom... prešiel som cez všetko..
-A zistil si?
-Čo?
-Kto ho zabil?...bratranca...
-Ten čo ho zabil už nežije. Ale nezistil som kto ho dal zabiť.
-Hmm...a koľko si to robil?
-Šesť rokov...peklo – Pozrel na mňa rozšírenými očami – Ja som naozaj robil ZLO! ..a bolo mi všetko jedno...či ma zabijú, jedno či zabijem...humus... – Miro zovrel v dlani piesok. Hrubé žily na jeho predlaktí končili až pri zdeformovaných kostkách.
-Vieš, veľa ľudí si myslí, že vedia čo je to ZLO...ale nevedia – pomaly začal vypúšťať piesok pomedzi prsty.
-Raz došiel do obchodu mojej mamy taký...taký mladý miestny výpalník.
Rozbil nejaké veci, začal jej nadávať..dal jej ultimátum dokedy má platiť...
Vedel som kto to je. Zašiel som k nemu domov...v záhrade pred domom stál jeho foter. Slušne som sa ho opýtal, čo si o tom myslí.... Starý mal obrovské EGO...asi také obrovské, ako jeho syn...
- Ego lokálneho výpalníka – Miro sa pousmial – starý ma nepoznal...trochu ma pourážal, vynadal mi a poslal ma do hajzlu. Kľudne som odišiel.
Vratil som sa večer.
Miro sa ku mne otočil.
- Keď jeho syn vošiel domov, chytil som ho pod krk, a dotiahol do obyvačky.
Tam bol... jeho foter. Zviazaný, so spustenými nohavicami, a do zadku ho robil jeden sfetovaný zver, ktorý o sebe ani nevedel...
V šoku nevedel čo má robiť..začal sa metať... Zlomil som mu zápästie.
Pozerali sa na seba so svojim fotrom...V tom momente sa ich OBROVSKÉ EGO rozpadlo...nezostalo z neho NIČ! – Miro sa znova ticho zasmial – Ja som robil ZLO...
Asi 5 metrov od nás sa dve angličanky opaľovali hore bez.
Pozeral som na Mira, a predstavoval som si ho ako Clinta Eastwooda. V slovenskej verzii.
-A prečo si s tým prestal? - Ozval som sa po chvíli ticha.
-Dostal som ...strach....a mám 8 ročného syna...odišiel som do Francúzska..do légií. Tam som bol rok a pol, ale nebolo to bohviečo. Nepáčilo sa mi tam – Miro sa zasmial – a teraz si kreslím.
Nahol sa dopredu a schytil tašku, ktorú zobral zlodejom. Vysypal jej obsah na piesok pred seba.
Cigarety, zapaovač, pero, Spanien – Lonely planet guidebook, opaľovací krém Sunblock ochranný faktor 30, lístok na 10 jázd metrom, dve nepoužité vstupenky do zábavného parku Tibidabo, niekoľko flyerov propagujúcich diskotéky vo Villa olimpica a nemecký pas.
Otvoril som ho.
Hans Lang, narodený 15.januára 1977, Halle am der Saale, Deutchland.
-Ale on sa na teba ÚPLNE podobá! – nahol sa ku mne Miro.
Zobral mi pas z ruky a striedavo sa pozeral raz na mňa, raz na fotku v pase.
-Úžasná podoba! Hansi!
Pozrel som sa zblízka na svojho dvojníka, a musel som uznať, že sme si boli veľmi podobní.
V cigaretách Miro našiel malý sáčok s marihuanou. Okamžite pripravil úhľadný joint.
Pripálil si ho.
-Nie že ho vrátiš na políciu! - Vyfúkol mi dym do tváre.
-Čo?
-Ten pas ty vole!...uvidíš..ešte sa ti dobre zíde...to je znamenie. Aj to že sme sa stretli..aj to, že sme našli ten pas – podal mi ho do ruky.
Zapípal môj mobil.
1 prijatá správa.
„sklicka. sklicka dotykov. svietia potme ty si taka fajn... pozrel si si email? si nelesti fogla, ale posli odpoved a mne kopiu. mzv sr caka. ja tiez. koljajczyk“
Boha! Celkom som zabudol...ešte že Koljajczyk, veľký kombinátor, prevtelený Ostap Bender, stále myslel aj za mňa..koľko krát ma už zachránil – pomyslel som si - ..a koľko krát ma už posunul do hovna – zasmial som sa – ale ja ho mám ajtak rád...Kombinátor..
-Miro, musím ísť. Tu máš na mňa mobil – napísal som mu číslo mobilu na vytrhnutú stranu číslo č. 96. z najpredávanejšieho turistického sprievodcu na svete.
Cadaques – hafen und strand. Spaziergang durch Katalonien. Ab 287 euros kannst du Einblicke auf Katalonien in einen 4 Tagestour genniesen. Ruf an bei Blau Mari reiseservice fur weitere informationen: 937 691 231.
-Dobre som ti vybral – pozrel som na stránku – Cadaques je to najlepšie.
-Ty máš mobil? ..alebo e-mail? – spýtal som sa Mira.
-E-mail.
-Tak napíš – podal som mu otvorený Hansov pas.
Miro mi ho napísal na stranu 12. Podali sme si ruky.
-Keď ty budeš dlhšie, tak určite zavolaj, dáme pivo.
-Jasné Hansi...budem si tu kresliť..ešte pár dní..čau..
-Čau! – Zasunul som nemecký pas do zadného vrecka a pomaly som kráčal domov, rozmýšľajúc len nad jednou vecou.
Ako by mohol nemecký pas Hansa L. pozitívne ovplyvniť život slovenského Jána M.?
V inboxe som mal tri e-maily.
Prvý bol od Yahoo!. Vítali ma do svojej niekoľkomiliónovej rodiny uživateľov.
Druhý bol od Koljajczyka. Bola v ňom len jedna veta.
„Festival kultúry a gastronómie – Nová Sedlica 2000“.
Pod ňou bola fotografia. Bol som na nej ja.
Fotografiu som poznal. Bola z jednej nevinnej akcie, ktorú pred rokmi zorganizoval veľký kombinátor Koljajczyk. Dal jej názov „17 zastavení Jara“.
Opieral som sa o značku, a sústredene som grcal do priekopy pri ceste.
Tento druh značky na hodine autoškoly označujú ako „koniec obce“. Bol to „koniec obce“ NOVÁ SEDLICA. V ten deň bol aj mojím koncom.Detaily som si už nepamätal. Nepamätal som si značnú časť akcie. Odpadol som pri štvrtom zastavení.
Tretí e-mail bol od agentúry Marniak, z Banskej Bystrice.
„ Dobrý deň,
Chcela by som Vás poinformovať ohľadom Vašej účasti pri organizovaní Festivalu slovenskej kultúry a gastronómie, ktorý sa uskutoční v Madride.
Vzhľadom na potrebu zviditeľnenia Slovenska v prístupovom procese za člena EÚ a vzhľadom na tohtoročné predsedníctvo Španielska v únii, Ministerstvo zahraničných vecí SR skutočňuje tento veľkolepý projekt.
-Ako dlho som už nečítal tieto Veľkolepé frázy o Veľkolepých projektoch – pomyslel som si – ale to ešte stále funguje, kurva...
e-mail pokračoval.
...Praktickú realizáciu kultúrnej časti festivalu zabezpečuje naša agentúra Marniak, gastronómiu má na starosti predseda Proeurópskeho klubu, pán Skwaszný. Vašou úlohou bude nájsť vhodné lokality, reštauráciu v centre Madridu, kde budú variť naši šéfkuchári, a kde sa budú uskutočňovať recepcie. Zúčastní sa ich náš premiér, minister zahraničných vecí, náš veľvyslanec, starosta Madridu a iné osobnosti.
Tiež potrebujeme zabezpečiť niekoľko sál vhodných na výstavy, koncertné siene, miesta pre divadelné vystúpenia, povolenia na umiestnenie stánkov s remeselníkmi v uliciach Madridu, miesto pre módnu prehliadku, pre pouličné divadlá a hlavne ubytovanie pre všetkých účastníkov. Projektu sa zúčastní okolo 400 ľudí. 100 ľudí každý týždeň, v štyroch turnusoch.
Detaily Vám posielam v prílohe.
Termín je na spadnutie a preto naša návšteva v Madride je naplánovaná na budúci štvrtok. Letisko Madrid – Barajas, prílet 11:30, let č. 212 z Viedne.
V prílohe Vám posielam fotografie z miuloročného festivalu, ktorý sa úspešne uskutočnil vo Švajčiarsku,a ktorého sa zúčastnil aj pán minister.
S pozdravom,
Hana Zurvalová, Majiteľka Agentúry Marniak, Banská Bystrica.“
Nasledovalo niekoľko zle nafotených fotografií, na ktorých boli dvaja starší páni. Jeden tučnejší, v lacnom saku, druhý s hustými prešedivelými vlasmi, obaja s pohárom piva v ruke, obaja so zvláštnym úškrnom. Ten v lacnom saku vyzeral tak jednoducho, ten s hustou šedivou hrivou vyzeral prešpekulovanejšie. Za nimi visel nakrivo zavesený plagát „Slowakische gastronomie und...“ a tiež nakrivo zavesené vlajky Slovenska a Švajčiarska.
-Sakra...čo má spoločné zviditeľňovanie Slovenska so Švajčiarskom..., ktoré ani nie je členom EU...a tí dvaja...zvláštne typy..- pomyslel som si.
Znova som si rýchlo očami preletel e-mail.
-Tak toto je ono...veľké zvieratká...bude veľká zábava...na toto som dlho čakal, to je šanca pre mňa!
Zašiel som do kuchyne. Otvoril som vychladenú fľašu rúžového vína Chateau Morfelli, a poriadne som sa napil. S plným pohárom a fľašou v druhej ruke som sa znova posadil k počítaču, klikol som na „reply“ a začal som písať.
(pokračovanie)
(predchádzajúce časti)
Sadomaso, fetiš a Tony.
Sadomaso, fetiš a Tony. (2.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (3.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (4.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (5.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (6.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (7.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (8.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (9.časť)
- Zavolali mi o tretej v noci. Adresa baru, popis chlapíka... nabehol som tam, a bez prípravy som mu popolníkom spravil na tvári dvanásť stehov. Miro pozeral pred seba, a pokračoval – Občas som mal mesiac, keď som bral peniaze a nerobil som nič...len som kvasil doma...ale občas som mal mesiac, keď som lámal ruky...robil som ZLO... – pozrel na mňa – chápeš? ZLO! Ticho som ho pozoroval. Predstavoval som si, ako ho v noci zobudia. Pobozká svoju ženu, svojho 8 ročného syna, a ide zmlátiť neznámeho.






