Pristáli sme v Amsterdame, odtiaľ sme šli vlakom do Haagu. Mal som pocit, že som v Tunisku. Nenarážam na nič negatívne, iba tak na mňa pôsobil interiér vlaku, vybavenie, atmosféra...a pach (spomienky na letnú dovolenku :) ).
Po príchode na vlakovú stanicu v Haagu okolo polnoci som sa necítil o nič lepšie. Práve tam prebiehala rekonštrukcia, všade plot, lešenie, rozbúrané. Hľadali sme náš spoj. Keďže sme si nevedeli dať rady napriek poskytnutým inštrukciám, opýtali sme sa na cestu. Tu prišiel zlom v mojom vnímaní Haagu - ľudia boli veľmi milí a ústretoví, ochotní pomôcť. Prvá pani mala dobré úmysly, no bola trochu popletená (a nebola miestna), druhá nám hneď v mobile vyhľadala spoj a keď sme si to ešte chceli pre istotu verifikovať u tretej, tá naštastie šla našim smerom. Dokonca aj vystúpila o zastávku skôr (opakujem, bolo po polnoci), aby nás mohla odprevadiť k hotelu. To bola veľmi príjemná skúsenosť. Ešte aj revízori boli vysmiati sympoši!
Po celý zvyšok nášho ultrakrátkeho, 2-dňového pobytu som mal taký ten "dedinský" pocit - každý ma zdravil na ulici, usmieval sa. Zdravili ma len tak! S úsmevom na tvári! Keď som sa v obchodoch pýtal na okolie a kam skočiť, ochotne mi poradili. 99% hovorilo výborne po anglicky, čo sa nedá povedať o mojej holandštine. Po každom mojom pokuse veľmi zreteľne prečítať alebo vysloviť ich názov som bol poopravený. Na druhej strane to nebol až taký cudzí jazyk, bol to taký mix nemčiny, angličtiny a francužštiny a ak som počúval ich rozhovory, dala sa vystihnúť podstata.
Haag prekypuje zeleňou. Neviem, či je to preto, lebo sú veľmi naklonení ochrane životného prostredia, alebo si držia parky, aby udržali ceny nehnuteľností hore. Každopádne je park na každom rohu, dá sa tam behať, oddychovať, čítať. Všade stromy a tráva. Čo do architektúry, je prevažne plochý - až na časť, kde sme boli ubytovaní a kde boli výškové budovy (stále trpaslíci v porovnaní s New Yorkom napr.), tam boli nízke 2 až 3-podlažné domčeky. Trochu mi pripomínali Londýn, ale boli krajšie. Poväčšinou to boli obytné štvrte bez obchodov (práve, keď ich človek najviac potreboval), no keď sa mi podarilo nájsť uličku s malými kaviarničkami a pekárňami, stálo to za to.
Jednu pekáreň/cukráreň som sa kvôli hladu a opomenutiu zdravej výživy navštívil. Upravenosť, farebnosť a precíznosť koláčov, tôrt a pečiva vo mne vyvolali silne pozitívny dojem. Môj vnútorný hlas sa zmohol na prosté "wow". Hneď som si dal zabaliť jahodový koláč a croissant. Tie jahody mali neskutočnú chuť a farbu. Teta pekárka mi poradila, aby som šiel na pláž Scheveningen.
Keďže bolo doobedie počas pracovného týždňa, na pláži to vyzeralo ako na skorej rannej univerzitej prednáške po beánii. More, pred ním pláž široká asi 40m, piesok zmiešaný s mušľami, potom pár schodov hore k širokej pešej zóne s lavičkami. Tam som sa zložil na chvíľu a vytiahol knihu. Žiť tam, tak toto je moje miesto na meditáciu a oddych. Sem tam sa niekto mihol, poväčšinou cyklisti, ako to v týchto severskejších krajinách býva.
Cyklotrás bolo asi viac než bežných ciest. Mal som pocit, že každý vlastní minimálne dva bicykle. Dopravné zápchy tam ani veľmi neboli vzhľadom na nízky počet áut. Pri dlhšom pobyte v Haagu je to rozhodne dobrá investícia. Pokiaľ je ale človek pohodlný a nemá to ďaleko do práce, domov a za zábavou, pohybovať sa MHD v tomto malom meste nie je žiadny problém. Väčšina miestnych má v mobile aplikáciu so spojmi pre celé Holandsko.
O Madurodame som niečo za môj krátky a bezvýznamný život zachytil, no potreboval som osviežiť pamäť. Jedná sa o miniatúrne mestečko so všetkými dominantami Holandska. Modely sú dosť detailné, vrátane ľudí v uliciach. Pohyb znamená život, autobusy tu vozia ľudí, autá závodia, vlaky putujú, lietadlá rolujú a dokonca aj ľudia na koncerte v kotli tancujú na Armina. Pri vstupe dostanete čipovú kartu, ktorá po priložení na displeje pri miniatúrach spustí krátky výklad. Ten je robený šikovne - informatívne aj pre dospelých, no podanie je skôr orientované na deti.
Pred odchodom nám ešte ostal čas na návštevu kráľovskej rezidencie, ktorej záhrady pôsobili majestátne v Madurodame. Chceli sme ten Haagsky Versailles vidieť naživo. Čo čert nechcel, celý areál bol omurovaný, ozdobený ostnatým drôtom a navyše ešte malou bažinkou naokolo pre sťaženie vstupu prípadným nadšencom. Takže moja fotka so zámkom spočíva v mojej maličkosti postavenej pred bránou, so zámkom 100m za mnou :)
Tretina zostávajúceho dňa na Amsterdam je rozhodne málo. Okrem výbornej večere, prechádzke po užšom centre a fotke so známym nápisom "I am sterdam" sme stihli ešte zájsť do parku a dopriať odpočinok nohám vo forme vyzutia topánok a chodení po zelenej tráve. Čo sa mi páčilo boli vyhradené miesta na barbecue. Pri každej druhej deke bol prenosný gril a vôňa marinovaného mäsa sa šírila po okolí. Na veľké prekvapenie bolo všetkým riadne veselo. Asi to bolo tou istou trávou, ktorá pomohla zrelaxovať našim nohám.
