Jednou z najidealizovateľnejších entít je láska. Veľa ľudí si hľadá partnera na základe kritérií, ktoré si počas života vyformovali v hlave. Zaujímalo by ma, ako tento proces prebieha. Či si od každého zástupcu opačného (alebo aj rovnakého) pohlavia, ktorého v živote stretli, odkukali iba to dobré, nahádzali do vreca, v hlave tú mozaiku poskladali a tak vznikol surrealistizmus...alebo inak?
My muži si ženy často umiestňujeme na akýsi imaginárny piedestál. Myslíme si, že sú nedotknuteľné, dokonalé, zraniteľné, krehké, že vždy dosiahnu svoje a že po priemerných, obyčajných mužoch (resp. po mne, pozn. red.) ani nemrknú. A keď máme s nejakou vzťah, tak sa snažíme byť s ňou za dobre, zbytočne sa nehádať, dávať jej za pravdu, prehliadať jej (niekedy) neprimerané reakcie...a to všetko s cieľom udržať harmóniu vo vzťahu, vyhliadky do budúcna a, samozrejme, vyhliadky na veci vysielateľné po 22. hodine. Lenže...je voľba cesty bez konfliktných retardérov najlepším riešením? Veci nie sú vždy také jednoduché, ako sa zdajú, a už vôbec nie vo vzťahu. Mnoho vecí som si predstavoval a idealizoval pred svojimi 18. narodeninami, ale až po ich prežití som zistil, že nefungujú. Love story z amerického filmu vždy ostane iba na tom tenkom, dvojrozmernom plátne. Človek neostane s prvým partnerom, do ktorého sa zamiluje. Nevera neznamená úbytok lásky a vernosť neznamená lásku. Rozchod chodí nečakane a býva svinský. Priateľstvo po rozchode - sotva. 100% úprimnosť - vylúčená. Push-upka - zavádzajúca. A zoznam pokračuje...
Takisto uctievanie ženy ako bohyne neprinesie výsledky, aké by človek očakával. Prečo by vlastne aj malo. Neustále posúvanie hraníc, krôčik po krôčiku smerom k priepasti dešpektu má deformačné až sebadeštrukčné účinky a zmení veľa vecí. Partnerka stráca úctu voči ustupujúcemu, resp. vzornému a dobrému chlapcovi. A komu sa dostane rešpektu a obdivu? Správne, zlému chlapcovi. „Syndróm zlých chlapcov" funguje na báze Alfa samca. Ten je žiadaný, ten prežije. Je nezávislý, nič ho nedrží vo vymedzenej dráhe. Tým je príťažlivý. A keď niečo funguje, prečo to neokopírovať. Takže - Lets get bad! Preto netreba podceňovať jeden element, ktorý pomôže vzťah držať v rovine vzájomného rešpektu. Pokúsim sa ho nazvať veľmi sofistikovane - mať v paži. Tento fenomén si všímam už dlhšie a všetko nasvedčuje tomu, že skutočne funguje. Čiastočne ignorované ženy si viac vážia svojich partnerov a niektoré sú dlhodobo vo vzťahu s partnermi, ktorí ich ignorujú úplne. Tento "maťvpažizmus" je jednou z vlastností zlých chlapcov, ktoré ženy priťahujú. Sebecký narcis, ignorujúci ženu, v nej ešte viac vzbudzuje záujem a dáva jej určitú výzvu, aby sa pred ním promovala sama. Skutočnosť dvíhajúca adrenalín tým, ktorí by žene svojho srdca (alebo akejkoľvek žene) zniesli aj modré z neba a trávili s ňou všetok svoj čas. Vesmír obklopujúci Mars a Venušu má zjavne svoje vlastné zákonitosti, ktorým nemožno vzdorovať. Je to vesmír, v ktorom odstredivosť priťahuje.
Jeden známy má zahraničnú priateľku. On tu žije, ona momentálne prakticky tiež, ale nie stále. On chce čas tráviť s ňou, vychádza jej v ústrety, a pokiaľ je odcestovaná, ozýva sa jej kedy sa len dá. A v tom momente ona stratila záujem. Nie o vzťah, iba bola akási „rozvláčna", ak mi rozumiete. Tak si povedal, že jej prestane volať a bude si robiť svoje veci, nech ona osirie a začne sa jej cnieť. Zabralo - nový rešpekt, nový kyslík pre oheň lásky.
Možno kedysi platilo, že múdrejší ustúpi, ale nechať si stúpať po hlave by si (vedome) nemal nikto. Netvrdím, že človek MÁ byť bezpodmienečne zlý. Hovorím iba, že nemá byť dobrý tak často. Uberieme z dobra, ale nepridáme zlo, ergo štít čistý (pre vypočítavcov ako som ja). V 21. storočí treba byť dravý vo všetkých sférach, trošku zlý, vypočítavý a egoistický, skrátka sviňa. Morálna sviňa, aby som tomu dodal nádych noblesy. Sviňa s dobrým úmyslom. Zázračný oxymoron, ktorý má moc prilákať horu k Mohamedovi.
