Balíme dnes naše životy do kartónov o veľkosti 40x50x100 cm, vzhľadom na náš ročný odchod mimo SR. Kufre na cestovanie prídu na rad zajtra, dnes bolo našou úlohou pobaliť naše ťažko nadobudnuté veci, ktoré tu ostávajú a ktoré tam ten rok nebudeme potrebovať.
Môj obľúbený komik George Carlin má o tejto problematike komplet materiál, kde si uťahuje z toho, akí sme všetci škrečkovia. Že naše domy, byty, príbytky, garzónky sú vlastne iba miestom na uskladnenie našich krabíc. A keď tie naplníme, stále máme ešte pivnice či dokonca úložné priestory na prenájom. Celé odvetvie podnikania založené na tom, že dozerajú na naše haraburdy!
Je to vtipný pocit vidieť pri takejto príležitosti svoje hmotné bohatstvo. Krabica, to je taký odraz nášho života, koľko toho potrebujeme ku šťastiu v tomto materiálnom svete. Človek ponachádza veci dávno minulé, od darčekov, ktoré nesplnili svoj účel, cez mince z iných krajín, tričká, ktoré hľadal 10 mesiacov či dokonca korešpondenciu od bývalých partnerov, ktorých prítomnosť v krabiciach je ihneď predmetom výsluchu súčasného partnera. Nie nadarmo existuje v angličtine pojem "baggage" pre minulosť človeka (doslova bažina - v našom prípade krabica) - naše cestovné tašky aj so suvenírmi naprieč životom.
Zajtra veru čaká väčšia challenge - vybrať z tej hŕby 2 užitočné kopy, ktoré sa pomestia do kufra a príručnej batožiny. Uctím si pána Vilfreda Pareta a overím jeho princípy v praxi. Tento šikovný a akiste mierne lenivý ekonóm tvrdil, že 80% výsledkov spôsobuje 20% príčin. Ergo, mal by som si zbaliť pätinu svojho oblečenia, ktoré nosím v priemere 5,6 dní do týždňa. Podarí sa nám to?
