Písal sa dvadsiaty druhý deň a na malej vsemírnej lodi Dugi-pugi, ktorá plula vesmírom už dvadsaťdva dní začala byť nuda od celého toho bezproblémového letu. Sem tam sa vyskyol nejaký ten roj asteroidov, hemoroidov alebo iných geoidov, ale nič vážne. A průser na seba nenechal dlho čakať, kedže kapitán dal majoritnej polovici posádky neplatené voľno vzhľadom na to, že ich nebolo treba... Milada Čeřická ,vedľajší poddôstojník na Dugi-pugi, vstala dnes, tak ako každé iné ráno, omnoho skorej ako zvyšok personálu, aby mohla vykonať potrebu na toalete v kľude a rannej pohode. Priniesla si čteníčko, pustila vetračku, usadila sa a dala sa do práce. V tom, sťaby naschvál, sa vplietol Dugi-pugi do cesty vesmírny sliz a upchal prívody odsávania. Fialový poplach, najvyšší stupeň ohrozenia, na lodi nastal zmätok a nikto nevedel, čo si počať. Loď zachvátili plamene a všetci sa pomaly začali smažit vo vlastnej šťave... Keď Milade na hajzlíku zasvietilo fialové svetielko neváhala ani sekundu a stlačením katapultačného tlačítka, dlabajúc na všetkých, si zachránila kejhák... Z dôvodu šetrenia priestoru sa totiž záchranný modul umiestnil na wecko...
5. júl 2008 o 20:05
Páči sa: 0x
Prečítané: 773x
Jogurt
Dnes pršalo, zajtra možno nebude...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)